zaujímavosťou je vynález rádia s pohonom hodinového strojčeka. Mnohokrát je zanietenosť a sebadôvera týchto "tiež vynálezcov" úžasná, preto sa pri nich zastavíme.
K takýmto experimentátorom patrí aj Trevor Baylis, ktorý dostáva svoje nápady pri milovanej Temži. Obchodoval so šrotom, predával bazény, bol lodivodom i akrobatom v jednom cirkuse. Raz práve sledoval televízny program o epidémii AIDS v Afrike. V týchto odľahlých kútoch Afriky je problém šíriť zdravotnú osvetu, lebo elektrina je vzácnejšia než zlato. Trevora zrazu napadlo veľmi jednoduché riešenie. Pokúsil sa skonštruovať rádio poháňané hodinovým strojčekom.
Vynálezca pripevnil pružinu k jednoduchému prevodu. Zariadenie pracovalo, ale rádio nehralo dlhšie než minútu. Princíp bol správny, ale "vynález" bol prakticky nepoužiteľný. Po rôznych úpravách rádio dokázalo hrať 4 minúty, čo nebol žiadny úspech. Trevor robil rôzne experimenty, ktoré boli smiešne a neslúžili k ničomu. K takým zaujímavým pokusom patrilo, keď Trevor upevnil kladku na desaťmetrový figovník. Prevliekol cez ňu hrubý povraz, na druhý koniec pripevnil povraz s pieskom. Rádio hralo hodinu, ale bol to opäť iba ďalší neúspešný experiment.
Významnejší pokrok nastal v roku 1991. Netradičný vynálezca dostal inšpiráciu celkom náhodou. Uvedomil si, že bezpečnostné pásy sa zaťahujú pružinou s konštantnou silou. Oceľový pás skrútený z jednej cievky na druhú ju dokáže vrátiť do pôvodnej polohy. Keď Trevor prihlásil svoj vynález na patentový úrad ,dozvedel sa, že podobný vynález ohlásili už v päťdesiatych rokoch.
Netreba komentovať, že záujem výrobcov sa blížil k nule. Ani menej známe firmy neprejavili záujem o nový výrobok. Obnovenie patentu stálo každoročne 110 libier, experimentátor už začal strácať trpezlivosť. V roku 1994 mala opäť vypršať platnosť licencie. Trevor sa rozhodol vystúpiť v programe BBC Tomorrow´s World.
Po relácii sa prihlásil Christopher Staines, ktorý videl v tomto netradičnom vynáleze fantáziu. Pracoval ako autorizovaný účtovnícky znalec a odborník na vývoj produktov. V Johannesburgu našli skvelého obchodného partnera Roryho Steara. Neskôr poskytol interview jednej nemenovanej rozhlasovej stanici. Na výzvu zareagoval predseda nadácie Liberty Life Foundation.
Netrvalo dlho a spolu s Christopherom Stainsom začali s plánom výstavby továrne. Afričania žiadali čím hlasnejšie rádio, na veľkosti im nezáležalo. Opäť sa prejavili ďalšie problémy, afričania mali špeciálne požiadavky. Trvalo až do roku 1995, kým z výrobnej linky vyšlo prvé rádio. V továrni sa zamestnali robotníci čiernej aj bielej pleti. K práci prišli aj takí, ktorí o nej iba dovtedy iba snívali.
Úspech už bol predo dvermi. Trevor Baylis spolu s ďalšími kolegami navštívili Nelsona Mandelu, aby mu predstavili nový výrobok, ktorý pomenovali "Freeplay". Rádio vyrobené v Južnej Afrike prospeje celému kontinentu vďaka pružinovému pohonu. V distribúcii pomáhal Detský fond OSN a ďalšie významné svetové organizácie.
Na základe tohto princípu môžu pracovať aj iné zariadenia. Či sa podobný princíp dá využiť aj pri niektorých iných výrobkoch, to závisí od viacerých skutočností. Nie je pravdepodobné, že takéto systémy majú budúcnosť. Vďaka moderným technológiám sa tento problém bude riešiť pomocou solárnych článkov, prípadne modernejších polovodičových prvkov. Napriek tomu Trevor Baylis sa stal hrdinom, lebo dokázal nemožné...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
