"Nie som si istá, či to nebolo potom." Takto sa začínajú mnohé nekonečné argumenty, pretože spomienky majú tendenciu vždy sa prekrútiť. Ide o tzv. retroaktívnu falzifikáciu, t.j. neúmyselnú nepresnosť alebo prekrútenie.
Každý z nás z toho hľadiska môže byť čiastočným klamárom. Pamäť obyčajne zahŕňa veľké celky, ale mnoho detailov chýba. Prekrútené spomienky sú častejšie ak je osoba na nich zainteresovaná. Tendencia spliesť si predstavu s pamäťou sa nazýva konfabulácia. Mnohí z nás konfabulujú, aby tým zastreli to, že nesplnili príkazy. Aj ohovárači a pletkári sú obyčajní konfabulisti. Ich motívom je neprajníctvo, zvedavosť na osobné aféry iných alebo pocit viny, ktorý chcú pripísať iným. Tieto motívy robia retroaktívnu falzifikáciu horšou. Ako povesť postupuje ďalej, retroaktívna falzifikácia ju mení. K pôvodnej povesti sa pridávajú detaily a skoro každá podobnosť k faktu sa stráca. Takéto osoby môžu narobiť veľa ťažkostí tým, že začnú rozširovať klebety. Niektorí skresľujú svoje spomienky tak často, že sami začínajú veriť svojmu tvrdeniu.
Bežným spomienkam na minulé zážitky obyčajne chýbajú detaily: osoba, ktorá uvádza veľa detailov, môže byť podozrievaná z istej konfabulácie. Keď napr. rybár povie, že ryba vážila 4 kg, tak mu verme, ale keď pridá kopu detailov, ktoré majú potvrdiť, že neklame, musíme byť opatrní. Vyhnime sa všetkým takýmto až príliš ľudským sklonom doplňovať možné detaily, zveličovať čísla a prekrúcať skutočnosti. V takýchto prípadoch, ak nevieme kam z konopí, povedzme rýchlo: "Nie som si istý, musím to ešte zvážiť" alebo "Chcete odo mňa priveľa." Neskočme na len a nesnažme sa predstierať, že si to pamätáme. Preto, ak sa nás niekto opýta, či sme už niekedy klamali, odpovedajme napríklad takto: "Áno, hovoril som nepravdy, ale nie v dôležitých veciach!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
