Prezident SR Rudolf Schuster na stretnutí pripomenul, že to bol práve Dubček, ktorý v šesťdesiatych rokoch pochopil, že socializmus sovietskeho typu dehonestuje ľudské životy a ohrozuje slobodu ľudí. A bol to práve on, kto mal odvahu presadzovať reformy tohto systému. Ideály, pre ktoré Alexander Dubček žil, sa začali postupne napĺňať, jeho nečakaná smrť však spôsobila, že ich nemohol dostatočne precítiť, konštatoval Schuster.
Prezident ďalej pripomenul Dubčekovo pôsobenie v období Pražskej jari a jeho opätovný návrat do politického a spoločenského života v čase novembrovej revolúcie.
Prorektor Bolonskej univerzity Guido Gambetta, ktorý sa ešte v roku 1988 zaslúžil o udelenie prvého čestného titulu doctor honoris causa A. Dubčekovi, naznačil, že november bol mesiacom viacerých životných medzníkov v Dubčekovom živote. V novembri sa Dubček narodil aj zomrel, vďaka čestnému doktorátu v roku 1988 sa po rokoch znovu objavil na medzinárodnej scéne a rok nato sa plnohodnotne zapojil do verejného života aj na slovenskej politickej scéne, pripomenul Gambetta.
Na pietnej spomienke sa zúčastnilo niekoľko desiatok
Dubčekových rodákov, osobnosti slovenského politického a spoločenského života, jeho priatelia. NR SR zastupoval jej podpredseda Viliam Veteška.
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci. Jeho politická kariéra sa začala v roku 1949. Ako prvý tajomník ÚV KSČ sa stal symbolom tzv. Pražskej jari, keď sa spolu s reformnými komunistami pokúsil o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Po dvadsiatich rokoch sa v novembri 1989 stal jedným z protagonistov novembrových udalostí. Koncom roku 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR. Dubček zomrel v pražskej nemocnici Na Homolke na následky tragickej autonehody z 1. septembra 1992, ktorá sa stala na autostráde D1 na 88. kilometri pri Humpolci. Aj jeho posledná cesta smerovala za poslaneckými povinnosťami do Prahy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
