Martina, ktorý raz v zime zazrel pri meste Amiens zo svojho koňa pri bráne vojenského tábora zúboženého premrznutého žobráka.
Vytasil meč, rozpáral plášť na polovicu a jednu daroval úbožiakovi. Vo sne sa mu zjavil Ježiš, zahalený do darovanej polovice plášťa a ocenil Martinov bohumilý skutok. Mladý vojak sa po tomto zážitku dal pokrstiť,
založil mníšsku osadu a získal povesť divotvorcu. V meste Tours sa stal biskupom, staral sa o biednych a chorých - povesť o ňom sa rýchlo rozšírila po Európe. Nezištne rozdelený plášť je symbolom i prvej snehovej prikrývky.
Ešte slávnejší je Martinov biely koník, hoci, pri všetkej úcte k svätcovi, tátošík neskorej jesene má v legendách starších predchodcov. Antické báje potvrdzujú, že koníky žili s bohmi už na Olympe. V Jakutsku majú kone svoje božstvá - koňa chráni Kjun Desegej, kobylu Kjure Desegej a oboch boh konskej maštale. Koníky nechýbali ani v povestiach iných kultúr: v germánskych Baldur uháňa v jeseni do podsvetia a vrátiť sa smie iba ak ho budú všetci oplakávať - i preto je vraj november jedným z najzadaždenejších mesiacov roka. V slovanských bájach boli koníky zasvätené i bohom Radegastovi a Svantovítovi. Bol to práve Svantovítov tátoš, ktorý nás v túžbe po úspešnom vykročení naučil používať pravú nohu. Lebo koníka mali i na predpovedanie úspechu - pred významnými jazdami naskladali kopije - ak ich kôň prekročil pravou, úspech bol zaručený. Kôň predstavoval spoľahlivosť a pevnosť, preto nejedného surovo zamurovali i do múrov potom vraj nedobytných pevností a hradov.
Z celkom nedávnej histórie koní vieme, že u nás ich stratu oplakávali ľudia často väčšmi ako smrť blízkeho človeka, veď kone boli živiteľmi rodín. Tu má korene aj dávne tabu, že Slovania až na výnimky, nikdy konské mäso nekonzumovali. Naši dedovia koníky využívali i ako "rosničky". Traduje sa, že ak koník lapá papuľou mušky, treba rátať s prudkou zmenou počasia. Ak tátoš hrabe nohou, bude pršať, ak fŕka, bude sychravo a ak sa v zime váľa po zemi po chrbáte, bude snežiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
