knihy. Bol to začiatok knižníc, ktoré sa postupne formovali a zásobovali.
Už staroveké národy ako Babylónčania, Egypťania, Asýrčania, Gréci, Rimania a iné národy sa stali priekopníkmi knižnej vzdelanosti. Najčastejšie to boli práve panovníci, ktorí zbierali knihy a zakladali knižnice. Prvé správy o tejto činnosti pochádzajú zo 6. storočia pred n. l. Vtedy sa v knihách začali objavovať významné poznatky vedy a umenia. Najstaršie knižnice boli v Aténach, Alexandrijská knižnica, Pergamská a neskôr aj knižnica Karola Veľkého a iné.
Veľkú pozornosť knižniciam venovali Arabi k čomu vo veľkej miere prispelo aj samotné islámske náboženstvo, podľa ktorého vzdelanosť nemá byť len výsadou zámožných. Pri dobyvačných vojnách sa mnohé knižnice, alebo ich časti stali vojnovou korisťou. Podľa Arabov knižnice sú "domom múdrosti".
Kresťanstvo nadviazalo na predchádzajúcu minulosť pri tvorbe kníh a knižníc. Snažilo sa oživiť tradície až dovtedy, keď sa začali mnohé vedy a tvorba kníh teologizovať a cirkev sa pričinila o to, že knihy boli postupne len pre privilegované vrstvy obyvateľstva.
Na rozhraní tisícročí sa zakladanie knižníc stalo výsadou kláštorov, v ktorých sa knihy študovali, opisovali a zhromažďovali. Niekde mnísi nesmeli mať vlastné knihy a dokonca sa im zakazovalo vysvetľovať sporné časti v rukopisoch. Na postavenie kláštorov z hľadiska vzdelanosti a preto treba pozerať realisticky a netreba tento fakt preceňovať ani podceňovať. Kláštory sa postupne stávali dedičmi mnohých knižníc a knižných zbierok.
Prvé európske knižnice začali vznikať až v ranom feudalizme za panovania cisára Karola Veľkého (768-814), ktorý bol veľkým nadšencom kníh. Na svojom dvore dal sústrediť najschopnejších domácich a zahraničných učencov a dal vybudovať veľkú knižnicu, v ktorej sa nachádzali knihy z celého sveta. Vydal rozkaz na zakladanie knižníc pri kostoloch a kláštoroch ríše. Po jeho smrti knižnice upadli a kresťanstvo si postupne začalo podmaňovať vedu a všetko sa začalo budovať na cirkevno-náboženskom princípe.
Približne v r. 826 sa narodil Konštantín, ktorý bol filológom a filozofom, keď prišiel na Veľkú Moravu. Bol aj osobitným tajomníkom cisára a knihovníkom Carihradu. Práve on na Veľkú Moravu priniesol knihy, ktoré sa stali základňou knižnej a knižničnej tvorby stredovekých národov a až dodnes ozdobujú mnohé knižnice.
Chýbajú nám hodnoverné údaje o tom, čo sa dialo v tejto oblasti na Slovensku od 11. do 13. storočia. Vtedy vo veľkej miere do pomerov v Uhorsku zasiahli stredoveké kláštory. Prvý z nich bol v Hronskom Beňadiku a na východnom Slovensku v Jánovciach, Krásnej n/H., Chmeľove a inde. Je to aj začiatok prvých knižníc na našom území. Žiaľ o nich sa nám zachovalo len málo údajov. Postupne sa na Slovensku začali tvoriť prvé farské a mestské školy, ale vzdelanosť ľudí bola na nízkej úrovni. Z 11. kanonikov na SP. Kapitule v r. 1323 vedeli len štyria písať. Písať nevedel ani Ján Huňady, otec uhorského kráľa M. Korvína. Uhorská vláda podceňovala vzdelanostnú úroveň ľudí a niet divu, že vyspelejšia časť Európy Uhorsko považovala za krajinu nevzdelancov a barbarov.
V 13. storočí vznikla Vatikánska a Oxfordská knižnica, v 15. a 16. storočí Bavorská štátna knižnica a Parížska národná a Viedenská národná knižnica. Neskôr vznikali ďalšie v Nemecku, Petrohrade, Moskve, Washingtone a inde. Do 15. storočia sa na našom území nenachádzali väčšie knižné zbierky. Za pozornosť stojí zbierka kníh pri chráme sv. Egídia v Bardejove a na Spiši pri chráme sv. Jakuba v Levoči. Významnejší vzostup týchto zariadení nastal v Bardejove. Jej zbierky sa postupne rozrástli predovšetkým darovaním od významných mešťanov. Práve knižnica podnietila aj rozvoj mestskej školy v Bardejove v roku 1434 a zavedenie kníhtlače, kde bol v roku 1581 vytlačený prvý katechizmus.
Podobne sa v tomto smere vyvíjala situácia aj v Prešove. Knihy sa začali sústreďovať po zriadení mestskej školy v roku 1440 a tlačiarne v roku 1573. Prvá kniha v Prešove bola vytlačená od Mikuláša Fabinusa. Na Slovenskej ulici už na začiatku 16. storočia býval známy iluminátor kníh Mikuláš. Pôsobil tu aj opisovať kníh Matej zvaný Katedrálny a spomínajú sa kupci s knihami, ako Marek, Ambróz a najviac Gašpar Güttler, ktorý mal svoj dom na Hlavnej ulici v Prešove a knihy si zabezpečoval v Poľsku a iných krajinách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.