kvety, alebo bizarné skalné útvary, vejáre, poháre, dokonca aj mozog alebo pecne. "Morské uhorky", holotúrie, sú skutočne podobné uhorkám, hoci patria medzi ostnatokožce. Tiež "morské ježe", správne ježovky, vyzerajú skôr ako na veľké bodliaky alebo ostnaté plody než ako živočíchy. Neobyčajné tvary organizmov nájdeme aj medzi morskými prvokmi, najkrajšie z nich sú určite mrežovce. Pomenované boli podľa ozdobných mrežovitých schránok, v ktorých sa ukrývajú. Tieto schránky sú najčastejšie guľovité, môžu byť aj prilbicovité, lustrovitá alebo podlhovasto valcovité. Ich steny sú sklovito priezračné, budované z oxidu kremičitého, zriedkavejšie zo síranu strontnatého. Sú husto prederavené okrúhlymi alebo viacuholníkovitými otvorčekmi cez ktoré vysúvajú vláknité cytoplazmatické panôžky. Na panôžky chytajú potravu - rozsievky, prvoky, larvičky drobných kôrovcov a pod. V cytoplazme vo vnútri schránky sú olejové kvapky, ktoré nadľahčujú telíčko mrežovca a tak mu umožňujú vznášať sa vo vode. Niektoré druhy mrežovcov majú namiesto schránky telo prešpikované množstvom minerálnych ostňov a lúčov.
Schránky uhynutých mrežovcov klesnú na morské dno a hromadia sa do hrubých vrstiev. V najväčších hĺbkach Tichého a Indického oceánu tak miestami vytvorili červenú ílovitú usadeninu, tzv. rádioláriové bahno nazvané podľa vedeckého mena mrežovcov Radiolaria. Mrežovce patria k najstarším živočíchom na Zemi, vyskytovali sa už v starohorách, takmer pred dvoma miliardami rokov. Vytvorili geologicky významné sedimenty, ktoré pri neskorších horotvorných procesoch vystúpili na pevninu a zmenili sa na kryštalické bridlice. Najviac rozšírenou rádilariovou horninou je rádiolarit, na Slovensku známy z Tatier, Malých Karpát, Fatry a Strážovských vrchov. V sladkých vodách žijú slncovky, koreňonožce podobné mrežovcom, schránky majú chitinózne alebo kremité. Cez otvory v guľovitých schránkach vychádzajú dlhé tenké ostne podobne ako na detskej kresbe lúčov Slnka, podľa čoho boli slncovky pomenované. Po týchto pevných lúčoch sa prelieva vrstvička lepkavej cytoplazmy, na ktorú sa prilepujú potravné častice. Slncovky sa vyskytujú v menšom počte, najviac v rašelinových vodách a medzi rastlinami čistých stojatých vôd. Občas sa objavia i v akváriách. Väčšina druhov sa voľne vznáša vo vode, niektoré prisadajú štíhlou stopkou na vodné rastliny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
