atmosférou tiež umelcov, z nich mnohí zanechali v galériách a kostoloch svoje stopy. Úžasná architektúra koncentrovaná na množstve ostovčekov uprostred lagúny ukrýva nespočetné umelecké diela. Na jednej z najkrajších ulíc sveta, po ktorej sa nemôžete poprechádzať iba plaviť, vystavuje vašim očiam mramorové paláce s fasádami z kamenných čipiek. Ak však opustíte Canal Grande a pôjdete ulicami po vlastných, možno zistíte, že Benátky sú tiež mestom sôch.
Nie každému sa pošťastí prichádzať do Benátok loďou a stáť na palube v úžase nad panorámou nábrežia s dominantným Dóžacím palácom, zvonicou a kupolami Chrámu sv. Marka. Väčšina návštevníkov prichádza po moste, ktorý od polovice 19. stor. spája Benátky s Mestre, priemyselným centrom na pevnine. Autobusom sa dostanete na Trocadero, umelý ostrov s parkoviskom, vlak vás dovezie na stanicu Santa Lucia, prípadne autom dôjdete na Piazzale Roma. To všetko je na okraji severnej časti s fádnymi budovami a obrovským kolosom viacpodlažného parkoviska. Orientačné nápisy na nárožiach vás vedú spleťou úzkych uličiek smerom k Rialtu - najväčšiemu mostu cez Canal Grande.
Cestou by ste nemali minúť kostol I Frari - veľkolepú tehlovú stavbu so svetoznámym oltárnym obrazom Nanebovzatie Panny Márie od Tiziana. Samotný Tizian tu je aj pochovaný - a aj keď nebol sochár, jeho náhrobok je krásnym sochárskym dielom. Oproti nemu je ďalší náhrobok v tvare pyramídy, venovaný jednému z najväčších sochárov obdobia klasicizmu, Antoniovi Canovovi. Náhrobok vytvorili jeho žiaci a vo vnútri je pochované sochárovo srdce. Telo spočíva v rodnom Posagne. V kostole však môžeme vidieť aj prácu Donatella - drevenú sochu Jána Krstiteľa. Od kostola I Frari pokračujete typickými benátskymi uličkami k mostu Rialto, hlavnej križovatke suchých a vodných ciest.
Hneď za Rialtom, na druhej strane veľkého kanála je maličké námestie, z ktorého smerom k námestiu sv. Marka začína Merceria - obchodná ulica plná barov a cukrární, ale predovšetkým obchodíkov s čipkami, muránskym sklom, karnevalovými maskami a ešte tisícom drobností. V strede útulného námestíčka stojí na podstavci bronzová socha Carla Goldoniho, autora Sluhu dvoch pánov a obnoviteľa talianskej komédie. Pamätník slávneho dramatika je paradoxne obľúbeným miestom stretnutí spoločnosti obchodníkov.
Ak sa nedáte zlákať nákupmi v krivoľakej Mercerii, niekoľkými ulicami dôjdete na východný okraj mesta, na Campo (námestie) Santi Giovanni e Paolo. Kostol žobravého rádu dominikánov Zanipolo je popri františkánskom I Frari najvýznamnejším príkladom neskorogotického sakrálneho umenia v Benátkach. No nie ten, ani vedľajšia Scuola grande di San Marco nie sú hlavným predmetom nášho záujmu. Je to kondotiér Colleoni, presnejšie jeho bronzová jazdecká socha v energickej póze. Zhotovil ju Andrea Verrocchio, vynikajúci renesančný sochár a učiteľ Leonarda da Vinci. Postava sama nemá so skutočným Bartolomeom Colleonim veľa spoločného, predstavuje však ideálny typ vojvodcu hrdého a sebavedomého. Colleoni viedol pre Benátsku republiku niekoľko vojen, čím si dopomohol k značnému majetku. Na smrteľnej posteli odkázal majetok štátu pod podmienkou, že dostane pomník "pred sv. Markom". Keďže štát dovtedy nikdy nepovolil verejný pomník v srdci Benátok, ale zároveň nechcel prísť o peknú sumu, umiestnil sochu jazdca pred domom Bratstva sv. Marka (Scuola grande di San Marco), kde je dnes mestská nemocnica. Napokon, umierajúci predsa nepovedal, že to musí byť nevyhnutne "kostol" San Marco...
Chrám sv. Marka teda nezdobí prítomnosť vodcu žoldnierov na koni, zato štyri kone z bronzu ovenčujú jeho priečelie. Je to vojnová korisť a kedysi tvorili štvorzáprah na antickom Hippodrome v Konstantinopole. Drobné sochárske diela sú zastúpené hojne na celej bazilike, ale aj na priľahlom Dóžacom paláci a protiľahlej Starej knižnici. Častým námetom reliéfov na budovách je okrídlený lev, symbol sv. Marka a celých Benátok. Na nádvorí Dóžacieho paláca zaujmú pozornosť na Schodišti obrov nadživotné postavy Marsa a Neptúna od architekta a sochára Sansovina. Symbolizujú moc mesta na pevnine a mori.
Putovanie môžete zakončiť na nábreží. Pri šálke capuccina v niektorej z terasových kaviarničiek vám výhľad na lagúnu poskytne nezabudnuteľný zážitok. Veľká ruka z betónu od moderného sochára vám však pripomenie, že toto nádherné mesto, ktoré vyrástlo z mora, sa doň aj potápa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
