moslimský, čínsky, indický a iné kalendáre. Keltský kalendár je pomerne zložitý a pre niektorých čitateľov náročný. Zakladá sa na časových intervaloch a najčastejšie sa uvádza číslo 40 alebo 20. Začiatok keltského roka bol vždy v apríli, rímskeho v marci a kresťanského v januári. Postupne sme uverejňovali jednotlivé časti kalendára a teraz prinášame na záver epilóg.
Keltov zatrieďujeme do skupiny indoeurópskych národov. Začali sa formovať u tritisíc rokov pred n. l. Ich pôvod je zahalený tajomstvami a hovorí sa, že pochádzajú z Tmy. Kolískou Keltov bolo okolie Alp na území dnešného Švajčiarska. Skýti, ktorí začali prenikať do Európy ich z pôvodnej domoviny postupne vytláčali ďalej na západ a takto sa dostali do Anglicka, Škótska, Írska, Portugalska, Španielska a Talianska, kde mali svoje miesto v blízkosti rieky Pád v tesnej blízkosti Rímskeho impéria. Neskôr prenikli do Malej Ázie. S Rimanmi sa často dostávali do sporov, ktoré vyúsťovali v častých bojoch. Povráva sa, že práve Kelti sa podieľali na povznesení Ríma a jeho ríše. Rimania Keltov považovali za barbarov a krvilačných bojovníkov, pretože svoje územia chránili a nové dobíjali zbraňou.
Keltov považujeme za národ prírody, ktorú si vážili, chránili a strážili ju. K tomu ich viedli ich učitelia, duchovní vodcovia - druidi. Žili s ľuďmi pre ľud. Každý druid sa špecializoval na určitú spoločensky potrebnú činnosť. K vysokému stupňu kultúry sa dopracovali bez jednotného jazyka a písma. Dokonca nemali ani ucelené spoločenstvo. Druidi prenášali vedomosti a zručnosti na svojich žiakov, čo sa tradovalo z pokolenia na pokolenie.
Základom činnosti národa bolo pozorovanie prírody a v živote sa riadili svojím stromovým kalendárom. Obydlie boli nútení zriaďovať si priamo v hustých lesoch, kde dominovali hmla a husté mraky, čo im sťažovalo orientáciu podľa nebeských telies. To ale neznamená, že nepoznali astronómiu a astrológiu. Tej sa intenzívnejšie venovali až keď sa dostali do Malej Ázie v časoch Alexandra Macedónskeho. Pozorovanie hviezd sa sústreďovalo v starom Egypte, Grécku a iných lokalitách vtedajšieho sveta.
V prírode najviac Keltov upútali stromy, mnohoročné drevnaté rastliny, často rastúce do veľkých výšok (najvyšší súčasne rastúci strom je v Kalifornii na pobreží Pacifiku. Dosahuje 112 m a vek 400 - 800 rokov). Stromy zaraďovali Kelti na prvé miesto, pred ostatnými rastlinami, zvieratá a z určitého pohľadu aj pred človekom. Dnes vieme, že človek bez jedla vydrží žiť niekoľko týždňov, bez vody 2 - 3 dni, ale bez vzduchu len 3 - 5 minút. Práve stromy so svojimi listami tvoria obrovské "pľúca" prírody, ktoré dokážu produkovať potrebný kyslík a z ovzdušia odčerpávať nežiadúce splodiny a nečistoty. Okrem toho sú stromy schopné v tele nahromadiť veľké zásoby vody, ktorá sa potom vyparuje a prispieva k udržiavaniu správnej klímy. K biocenóze stromy vytvárajú lesy a tie si Kelti vysoko cenili. Už oni chápali, že strom treba ponímať nie len ako obyčajný strom, ako sa nám momentálne javí.
Považujeme ich aj za národ železa. Vrchol ich existencie spadá do obdobia 5. - 1. stor. pred n. l. Stali sa vynálezcami mnohých nástrojov, ktoré nestratili dodnes svoju podobu a funkciu (meče, nože, sekery, vidly, motyky, kosy a i.). Tento národ bol neustále v pohybe. výbojmi so zbraňou v ruke si dobíjal nové územia, aby získaval a spoznával prírodu a krajinu. Dokonca v roku 387 pred n. l. Galovia (tiež Kelti) dobili mocný Rím.
Na kolená ich položili až porážky v prvom storočí pred n. l. Najskôr v roku 60 utrpeli zdrvujúcu porážku od Dákov a o desať rokov neskôr to isté stihlo Galov, keď ich porazilo vojsko vedené slávnym Juliom Ceasarom v polovici prvého storočia pred n. l. Aký osud stihol potom Keltov? Časť keltského obyvateľstva padlo do otroctva a splynulo s Rímskou ríšou. Časť opustila svoje územie a nastala expanzia do rôznych kútov Európy a Ázie. takto sa dostali niektorí aj na územie dnešného Slovenska, kde splynuli s miestnym obyvateľstvom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
