Antinousa.
Usadlosť leží asi 30 kilometrov od Ríma a kedysi bola Hadriánovou vládnou rezidenciou i bydliskom. "Je to najdôležitejší archeologický objav za ostatné roky v tomto regióne," povedala Anna Maria Reggianiová, hlavná archeologička regiónu Latium.
Hadrián bol cisárom v rokoch 117 až 138. V tomto období zažila rímska ríša hospodársky rozmach a mier. Historikov však zaujal aj svojimi homosexuálnymi sklonmi. Od objavu chrámu si vedci sľubujú nové informácie od vzťahu oboch mužov. Po záhadnej smrti Antinousa v roku 130 pri Níle nechal Hadrián na mieste nešťastia postaviť mesto Antinopolis a svojho milenca vyhlásil za boha.
Až dodnes platila domnienka, že Hadrián nikdy neprikázal postaviť chrám na svojej usadlosti pred bránami Ríma. "Táto vykopávka vyvolá polemiku, pretože je v rozpore so súčasnými teóriami," povedal vedúci archeologického výskumu Zaccaria Mari.
Autor: Tivoli (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.