objavili v Izraeli. Do vrchnáka kostnice je v aramejčine vytesaný nápis: Jakub, syn Jozefa, brat Ježiša. Typ písma a skutočnosť, že podobný spôsob pochovávania praktizovali výlučne židia, a to od 20. roku pred Kristom do 70. roku nášho letopočtu, podľa francúzskeho grafológa Andrého Lemaira svedčí o tom, že nález sa vzťahuje do čias, keď žil Ježiš Kristus a môže byť dôkazom o jeho existencii.
Odborníci nepochybujú o samotnej existencii Ježiša Krista, ale upozorňujú, že prakticky všetky zmienky o ňom sú len v Novom zákone. Iné - viac či menej hodnoverné - dôkazy o tom, že Ježiš skutočne žil, z 1. storočia nie sú. Všetky tri mená vytesané do vápenca boli v Jeruzaleme tých čias pomerne časté. Lemaire v článku pre Biblical Archaeology Review tvrdí, že vtedy v Jeruzaleme žilo len asi 20 Jakubov, ktorí mali otcov menom Jozef a bratov zvaných Ježiš. Skutočnosť, že vedľa mena nebohého je vytesané meno jeho brata, považuje Lemaire za veľmi nezvyčajnú - židia to nepraktizovali. Preto vedec predpokladá, že brat nebohého musel byť všeobecne známy - čo zodpovedá práve Ježišovi Kristovi. Analýzou vápenca izraelskí vedci potvrdili jeho pravosť a pôvod z okolia Jeruzalema.
Odborníci pripúšťajú, že nemajú stopercentnú istotu, že bratom Ježišom je Ježiš z Nazaretu. Lemaire však na obranu svojej teórie cituje židovského historika Flavia, v ktorého spisoch z 1. storočia nášho letopočtu je zmienka o ukameňovaní "Jakuba, brata Ježiša, ktorého volali Kristus", v roku 62. Pochovaný mal byť o rok neskôr - v roku 63, teda 30 rokov po Ježišovom ukrižovaní. Dôvodom pre Jakubovo ukameňovanie bolo to, že bol považovaný za židovského heretika. Majiteľom kostnice je súkromný zberateľ z Jeruzalema, ktorý si hodnotu truhly neuvedomoval do tohoročnej jari, keď ju Lemaire objavil a začal skúmať. Zberateľ nemá v úmysle osuárium vystaviť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
