pre vyše 60 činoherných a televíznych titulov, ako aj pre súťažný seriál "Gladiátor", jeho meno figuruje pod baletmi, muzikálmi, piesňami. Vystupuje ako klavirista s jazzovými kapelami aj symfonickými orchestrami. V Ammáne hral na koncerte pre jordánskeho kráľa. Hudobný chameleón Petr Malásek v metropole východu sprevádzal Martu Kubišovú pri muzikáli "Líp se loučí v neděli".
Pustíš si občas slávny "Romantický klavír" Jiřího Maláska?
- Romantický klavír ma sprevádzal životom natoľko a tak dobre ho poznám, že necítim potrebu si tie skladby púšťať. Tým však nechcem znevažovať nahrávky svojho otca.
Otec bol aj skladateľ.
- A to si vážim viac ako "Romantický klavír". Nech už to boli dnes nedocenené hudby ku slávnym inscenáciám Františka Filipa či Jiřího Hubača hoci "Nezrelé maliny" alebo "Ikarov pád" či "Dobrá voda" To boli veľké muziky, ktorým vtedy nevenovali veľa pozornosti.
Veľmi ťa ovplyvnil?
- Poznačili ma všetci, s ktorými som sa stretol. Jestvuje teória, že človek priťahuje ľudí, ktorí cítia podobne. Na takých som mal šťastie - či už to boli rodičia, profesori, kamaráti. Ostal vo mne kúsok z každého.
Dnes ťa poznajú zväčša ako hudobný sprievod Marty Kubišovej a Hany Hegerovej. Ako si sa k týmto dámam starších pokolení dostal?
- Náhodou. Pani Hegerová ma pred dvanástimi rokmi oslovila, aby som zaskočil za jej stáleho klaviristu, ktorý musel práve kamsi odcestovať a nemohol ju sprevádzať pri koncerte v Berne. Bola to psina: bol som vtedy asi mesiac na vojne v armádnom umeleckom súbore a hneď prvý opušťák mi dali do Švajčiarska. Takže vo vojenskej knižke som mal v rubrike "Miesto opustenia posádky" napísané: "Bern, Švajčiarsko".
A Marta Kubišová?
- Tiež náhoda. Zaskočil som za Rudolfa Rokla, keď odcestoval s Karlom Gottom do Nemecka. Zaujímavé, keď potom Rudolf zomrel, dokončil som platňu, ktorú začal nahrávať. A prešiel som miesto neho aj do Divadla Ungelt na recitál Marty Kubišovej.
Marta Kubišová teraz v Ungelte spieva muzikál "Lepšie sa lúči v nedeľu", za ktorý dostala divadelnú Cenu Thalie a s ktorým teraz hosťujete v Košiciach.
- Zaslúžene. Bol som pri ňom od začiatku a videl som všetky útrapy, ktorými Marta prešla: dve operácie, prerežírovanie predstavenia, bolo toho dosť.
Pozoruhodné je, že Andrew Lloyd Webber súhlasil pre pražskú inscenáciu transponovať part jedinej speváčky do polohy Marty Kubišovej.
- Nebolo to až také zložité. Návrh uskutočniť produkciu v Prahe a s Martou vzišiel od istého pravidelného návštevníka jej recitálov z Austrálie. Keď ho videl tretíkrát, prišiel za mnou do šatne a vraví: "Mám tu muzikál, napísali ho Webber s Blackom, Black je môj kamoš a ja by som chcel, aby to tu v Ungelte spievala Kubiška". Mysleli sme si, že spadol z Marsu, ale on to ozaj zariadil.
Prečo si nechal vyučovanie na pražskom konzervatóriu?
- My sme vtedy na školu nastúpili ako učitelia v skvelej zostave: Michael Kocáb, Michal Pavlíček, ale časom sme to všetci vzdali. Precenili sme trocha sily - učenie s vlastnou praxou ťažko skĺbiť. Lenže liaheň talentov je tam obrovská. Čudujem sa ľuďom z hudobných vydavateľstiev, že nechodia na školské koncerty a tam nehľadajú svoje nové tváre.
Na čom v súčasnosti pracuješ?
- Na troch scénických muzikách. Pre divadlo Na zábradlí a inscenáciu "Garderobiéra" v réžii Martina Hubu, s ktorým sme predtým robili na "Kráľovi Learovi". Ďalej pre Divadlo na Vinohradech, kde sa v novembri Martin Stropnický po rokoch v diplomatických službách objaví v hre "Howard Katz" o starnúcom agentovi hollywoodskych hviezd a hľadaní hodnôt. V marci bude premiéra "Prekliatie rodu Borgiovcov", kde na libreto Libora Vaculíka a texty Václava Koptu skladám tanečnú muziku. Okrem toho je tu ešte 13-dielny teleseriál "Strážcovia duší" v réžii Dušana Kleina. Ide o také "Akty X" po česky - čiže hoci na základe skutočnej záhady, ale odľahčené. Hlavné postavy stvárňujú Lukáš Vaculík a Zuzana Norisová. Zatiaľ máme hotové dva diely.
Čiže koncerty vynechávaš?
- Figu borovú. Mám ich každý deň až do Vianoc - Hegerová, veľa jazzu a klasika s huslistom Jaroslavom Svěceným a občas toto predstavenie s Martou Kubišovou.
Tvoja žena Dana Morávková je herečka, choreografka, moderátorka Prima jízdy, občas filmuje, máte spolu syna, ako to stíhate?
- Péťa má už štyri a pol, čiže ide už o dosť svojbytnú osobnosť. Jednako je to veľká managerská práca, aby sme všetko zorganizovali, keďže chceme, aby bol s nami. Máme dve fungujúce staré mamy a jednu pani, ktorá v najhoršom zaskočí. Napríklad práve teraz je Dana na zájazde, tak bol so mnou. Ráno som ho odviezol do škôlky, načo sme vyrazili do Košíc, pani ho vyberie a v noci sa vráti zo zájazdu Dana.
Ako strávite Vianoce?
- Obaja sme sa podieľali na rozprávke "Z pekla štěstí", aj "Anjelskej tvári", tak sme dostali s Danou pozvánku do New Yorku na prehliadku všetkých filmov Zdeňka Trošku, ktorú pod záštitou ministra kultúry usporadúva České kultúrne centrum.
Kedy budeš oddychovať?
- Jirka Pomeje s Míšou Kuklovou sa zaľúbili do Thajska, čiže vo februári sa tam vyberáme obe rodiny na 14 dní. Trošku sa vyhriať, vykúpať, vypustiť z hlavy starosti a dobre sa najesť.
A v lete?
- To obyčajne vždy trávim za pianom alebo na bicykli.
Na bicykli?
- Rád. Danu bolí zadok, ale ja tam mám už mozoľ. Jazdievam okolo Prahy a nachádzam toľko krásnych neznámych miest, že by si sa čudoval.
Čo robíš vo voľnom čase?
- Keď mám voľný deň na zájazde, idem do kina, alebo do divadla. A doma? Je toho toľko, že som šťastný, keď nemusím nič robiť a sa natiahnem a zízam na televíziu.
Syna tiež nútiš do hudby ako starý Mozart?
- Ak bude chcieť, tak si cestu nájde. Nechcem ho ochudobniť o detstvo. Aj so mnou bolo tak. Otec tvrdil, že ak máš túžbu, beztak sa jej oddáš. U mňa sa tak stalo, u brata nie. Péťa je taký rozumbrada, rád maľuje a sa hýbe. To má po mame.
Máš nejaký nesplnený sen?
- Teraz sa mi jeden splní a zároveň pôjde o veľkú česť. Koncom januára sa v Národnom divadle uskutoční ostro sledovaná akcia: obrovský koncert pri príležitosti ukončenia prezidentovania Václava Havla. Vystúpia na ňom najväčšie hviezdy, príde Sting, zrejme aj Clinton, alebo sa aspoň objaví v telemoste a ja mám na starosti hudobnú stránku veci - postaviť orchester, pripraviť hudobnú dramaturgiu... Vieš, chcem to poňať v americkom štýle, pamätáš na inauguráciu Clintona, s veľkým symfoňákom, ako trebárs keď sa dívam na Barbru Streisandovú. Jednoducho, môžem si dovoliť, čo normálne nie.
Prezraď ešte, spomínaš si na svoj prvý pobyt v Košiciach?
- Išlo o nezabudnuteľný zážitok. Tu kdesi v uličke bol malý baráčik, celý rozostavaný a na ňom veľký nápis "Peep Show". Povedali sme, si, že to nie je možné, ale taký dedo s táčkami, čo pred ním fúrikoval, nás vyzval, aby sme sa neokúňali a išli ďalej. No a tam ti bolo dievča, asi jeho dcéra, ktorá robila veci, to som ešte nevidel!
Aké veci?
- Nepoviem.
Prečo?
- Hanbím sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
