košického VÚC Rudolf Bauer takéto problémy nemá. Hoci jeho štíhly pás by azda zniesol aj prísnejšie fitnesové kritériá, napriek tomu aj on môže povedať, že má dva pasy. Nie však na sebe, ale pri seba, a to dokonca v dvoch rôznych farebných prevedeniach.
Zelený cestovný pas má od vzniku Slovenskej republiky a ten červený diplomatický mu do zbierky pribudol celkom nedávno. Keďže vláda minulý mesiac schválila, že oprávnenými osobami na vydanie diplomatických pasov sú už aj šéfovia všetkých ôsmich samosprávnych krajov, pribudol jeden taký kus aj do inventáru R. Bauera. Hoci jeho vydanie sa vďaka "pružnosti" bratislavských úradníkov na ministerstve vnútra oddialilo až na koniec októbra, napokon do Košíc dorazil presne včas. Stalo sa tak deň pred odletom predsedu VÚC na sympózium o regionálnej reforme a stratégii prístupu SR do EÚ do Paríža a následnom leteckom presune do New Yorku na konferenciu o strednej a východnej Európe.
Prednosti diplomatického pasu R. Bauer prvýkrát využil na hraničnom priechode do Rakúska.
"Šofér sa postavil do diplomatického pruhu, a tak sme aspoň nemuseli až tak dlho čakať na odbavenie. Keď som však o dva dni na to cestoval do New Yorku, na letisku vo Schwechate mi nebol až taký platný. Kvôli bezpečnostným opatreniam nás ozaj dôkladne prehľadali. Dokonca všetci cestujúci si museli vyzuť aj topánky."
Našťastie, ponožky cestujúcich spĺňali nielen bezpečnostné, ale aj hygienické kritériá, a tak sa mohlo letieť...
Po návrate do Schwechatu sa však vrátil do našej reality, aj on si podobne ako zvyšní pasažieri z krajín mimo Európskej únie musel vystáť rad na odbavenie. Mimochodom, pre R. Bauera to nie je po prvýkrát, čo vlastní diplomatický pas. Ako poslanec NR SR ho síce už raz mal, no keďže nepracoval v "cestovateľských" výboroch a ani sa nevolal Jozef Migaš, využíval ho veľmi zriedkavo.
Ako sa nám priznal, spomínaný pas hodlá colníkom vytasiť iba počas služobných ciest, ak pôjde s rodinou na nejakú dovolenku, "prezentuje" sa klasickým zeleným. Takisto si nedokáže predstaviť, žeby vo svojom služobnom aute vozil do zahraničia manželku a zaradili by sa do diplomatického pruhu podobne ako nedávno poslankyňa D. Dubovská a jej manžel Jozef M.
Prednosťou toho, kto sa môže preukázať diplomatickým pasom, je okrem iného aj to, že mu colníci nemôžu kontrolovať batožinu, a tak teoreticky si môže doviezť domov aj nejakú vec bez zaplatenia cla. Košickému županovi to však vraj nehrozí.
"Viete, počas tých ciest v zahraničí nie je nejako veľa času na to, aby sme mohli ísť do mesta nakupovať. A navyše si myslím, že všetko, čo si chcem kúpiť, si môžem zaobstarať aj u nás doma a nemusím kvôli tomu cestovať do zahraničia."
Ani za mlada vraj R. Bauer cez hranice nič nepašoval. Keďže jeho ročná spotreba alkoholu sa zhruba vyrovná množstvu, ktoré bežný Slováčisko vypije za mesiac, ani fľašky vína, likéru či destilátov by ste v jeho cestovných taškách nenašli. Napriek tomu si však predsa len spomenul aspoň na jeden prehrešok voči našim zákonom, ktorý sa mu podaril ešte za socializmu.
"Ešte ako študent vysokej školy som občas chodil do Poľska. Väčšinou som si odtiaľ doniesol knižky o bridži, čo je taká kartová hra, ktorú ešte aj teraz zvykneme hrávať po dobrom nedeľnom obede. Tesne po vzniku Solidarity som si tam kúpil noviny Solidárnošč a rozhodol som sa, že si ich zoberiem domov, aby som ich dal prečítať aj kamarátom. Bol som si vedomý, že keby mi tie noviny našli pri kontrole batožiny, tak ma môžu vyhodiť aj zo školy. Preto som ich poskladal do vrecka kabáta, no nebolo mi všetko jedno, keď sme na Dukle prechádzali cez hranice," povedal nám svoje takmer až disidentské zážitky.
Najbližšie má R. Bauer v pláne využiť svoj nový cestovný doklad pri návšteve Londýna. Povzdychol si len, že omnoho jednoduchšie by to bolo, keby dostal spolu s pasom aj víza do Veľkej Británie a nemusel tak o ne žiadať. Ako ešte skonštatoval, po skončení svojho funkčného obdobia diplomatický pas okamžite vráti, hoci platnosť vyprší až takmer rok po ďalších voľbách šéfa košického VÚC. "Niektorí poslanci bývalej NR SR, ktorí tak urobiť nechcú, nebudú určite mojím vzorom." No ktovie, možno si ho napokon vďaka voličom bude môcť nechať aj ďalšie štyri roky...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
