Dva privilegované duby dokonca zoschli a museli ich vymeniť. Vedia o tom tí, čo ich sadili: Alexander Kwasniewski a kráľ Carl XVI. Gustaf?
Stromy, ktoré sadia hlavy štátov v aleji Prezidentského paláca, nie sú lipkami, ale dubmi. O lipách sa píše a pri sadení niekedy aj hovorí, v skutočnosti sa sadí dub zimný. Symbolom slovanstva je pritom lipa a dub je nemeckým symbolom.
Pravdou zostáva, že švédskemu kráľovi Carlovi XVI. Gustafovi bolo zrejme jedno, či sadil pred mesiacmi na Slovensku lipu, alebo dub. Určite by ho zarmútila iná správa - že hoci tu hádzal lopatou zeminu, pri pamätnej tabuli s jeho menom stojí celkom iný strom. Ten, čo kráľ sadil, totiž vyhynul!
A nie je jediný. Denník SME zistil, že kvôli vyhynutiu stromu muselo dôjsť k výmene aj dubu, čo sadil poľský prezident Alexander Kwasniewski. Nechtiac nám to potvrdil pán Mery z firmy Park Service, ktorá sa stará o výsadbu dubov v Aleji prezidentov.
Životaschopnosť sa najlepšie ukáže po zime, keď stromčeku vyrážajú nové listy. Nešťastné duby "mali drobné listy a existoval vážny predpoklad, že vyschnú." Keby to vedeli
záhradníci kráľ Carl XVI. Gustaf a prezident Kwasniewski, ktovie, či by už vtedy svoje ratolesti sadili.
Doc. Mičieta: Osemdesiat percent na prežitie
Podľa vedúceho Katedry botaniky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, docenta Karola Mičietu, na uchytenie sa privilegovaných stromčekov existuje asi osemdesiatpercentná šanca. "Všetky naše duby trpia na múčnatky. To je plesňová choroba na listoch. Pri primeranej teplote huba listy ničí. Strom to zničiť nemôže, on sa bráni, ale už to nie je ono." Na prežitie stromku v aleji je negatívom aj to, že duby sú nasadené príliš nahusto, príliš blízko seba. "Po desiatich, pätnástich rokoch sa ich rast do výšky zastaví a koruna stromu sa začne rozkonárovať, vetviť." Duby si budú časom prekážať a tiež tieniť záhradu.
"Úpravy koruny budú musieť byť veľmi časté a citlivé."
Prechádzka medzi tými stromkami je pre docenta zvláštnym pocitom. Nakoniec sa neubráni ani úsmevu, ani morbídnemu dojmu:
"Je to ako pamätník partizánom, tie biele tabule na zemi v pravidelných rozostupoch." A popod fúz zamrmle poznámku: "Nechápem, prečo sú tu vysadené duby. Dub je nemecký symbol,
slovanským stromom vždy bola lipa."
Inšpirácia z Kanady
Hoci dôvod výberu druhu možno len hádať, vie sa to, že pôvodný nápad sadenia stromov hlavami štátov na Slovensku nepochádza z hlavy prezidenta Schustera. Inšpiráciou pre neho bol sad guvernérskej záhrady v Ottawe. Podľa protokolu tam má prezident hodiť ku koreňom stromčeka jednu lopatu zeminy a podať
nástroj manželke, ktorá sa pokúsi o to isté.
Pri oficiálnej návšteve v Kanade sa 6. júna slovenský prezident ukázal ako nadšený záhradník. Neuspokojil sa s jednou
lopatou a spokojne prihadzoval hlinu ďalej. Až po upozornení jedného z vojakov kanadskej čestnej stráže podal lopatu manželke Irene so slovami: "Irenka, aj ty si musíš zarobiť!"
Slovenský strom bol v kanadskej záhrade potom zasadený ako stodesiaty v poradí. Nie je to však omračujúci počet pri uvážení, že táto tradícia sa v Ottawe zaeala v roku 1906. Pamiatku na seba v podobe stromu tam zanechali aj osobnosti. Napríklad de Gaulle,
Kennedy, Nixon, Reagan, Putin alebo Alžbeta II.
Budú o desať rokov problémy?
Aleja prezidentov stojí pred dvoma otázkami. Tá jednoduchšia znie: Kde pokračovať vo výsadbe nových stromčekov? Pás popri Banskobystrickej ulici je už obsadený, ialším dubom bude musieť byť vyhradený priestor inde v záhrade za Grassalkovichovým palácom. Zložitejšia: Ako sa postaví k tradícii, ktorú prvým stromom odštartoval Rudolf Schuster v
septembri 1999, jeho nástupca v úrade?
Schusterove duby. Sadia sa expresne
(mvl)
V kanadskom Rideau Hill sa priemerne sadí jeden nový strom za rok. Práve táto záhrada slúžila slovenskému prezidentovi ako vzor. Rudolf Schuster však zámorský nápad vylepšil: sadenie nových lipiek-dubov pripomína v Aleji prezidentov rýchlosťou výsadbu lesnej škôlky.
Španielsky kráľ jediný symbolicky
Po troch rokoch v nej rastie už dvadsaťsedem dubov zasadených najrôznejšími celebritami z celého sveta. Svoj strom tam zasadili napríklad angolský prezident dos Santos, libanonský Lahoud, bývalý brazílsky Cardoso alebo aj taký kontroverzný politik, ako je ukrajinský prezident Leonid Kučma.
Netradičný priebeh malo sadenie stromu, ktoré bolo súčasťou slávnostného programu návštevy španielskeho kráľa Juana Carlosa I. s kráľovnou Sofiou v júli tohto roku. Dovtedajšie prezidentské či kráľovské návštevy sa pri sadení snažili, nebránili sa fyzickej práci a zväčša prehadzovali lopatou väčšinu pripravenej hliny, ktorou zakryli koreň mladého dubu. Španielsky kráľ však v sebe nezaprel šľachtica a strom zasadil ležérnymi tromi lopatami. Prezident Schuster kráľa vyzval, aby ešte chvíľu popracoval, pretože nedoznela hudba, ale španielsky monarcha usúdil, že symbolické sadenie bude stačiť. Paradoxom je, že aj keď ide o Alej prezidentov, okrem španielskeho Juana Carlosa I. prispeli svojím stromom aj švédsky kráľ a monacký princ Albert.
Tento rok je mimoriadne plodný
Od konca februára do ôsmeho júla bolo nasadených trinásť stromov. Počas jediného júnového týždňa zasadili duby indonézska prezidentka, bulharský, libanonský i dvaja maďarskí prezidenti Árpád Göncz i Ferenc Mádl. Záľubu v mladých duboch majú zrejme balkánski prezidenti, zastúpené sú Chorvátsko, Juhoslávia, Čierna Hora, Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko i Grécko. Do skompletizovania zbierky tohto ťažko skúšaného regiónu tak prezidentovi Schusterovi chýbajú už len slovinský, bosniansky a albánsky strom.
Najdlhšia prestávka medzi dvoma novozasadenými stromami aktívnych hláv štátov bola medzi septembrom 1999 a aprílom 2000. Vyplnil ju však aspoň ceremoniál, pri ktorom sa lopaty chopil slovenský exprezident Michal Kováč. Jeho dub je dosiaľ jediný, ktorý zasadil prezident na odpočinku.
Ak už dávno nebolo počuť o sadení nového kusu, je to naozaj niečo výnimočné.
Marcel VLNA
RÁMEC
Čo sa sadí a za koľko
V Aleji prezidentov sa vysádzajú desať- až pätnásťročné sadenice Quercus robur pastigiata, dubu zimného s úzkou a vysokou korunou. Duby všeobecne nedosahujú veľkých výšok, pri tejto variete je ročný výškový prírastok osobitne malý. Sadenice sú dovezené z cudziny, podľa pána Meryho z firmy Park Service, ktorá sa stará o duby v prezidentskej aleji, u nás sa nikto takým náročným šľachtením nezaoberá.
Cena jednej sadenice je štyri - až päťtisíc korún. Podľa hovorcu prezidenta Jána Füleho sa firma Park Service stará o tú časť záhrady, ktorú má Kancelária prezidenta SR v prenájme od mestskej časti Staré Mesto. Starostlivosť jej pripadla na základe výberového konania.
Suma, ktorú si fakturuje, závisí od rozsahu prác, ktoré ročne vykonajú. Vždy je blízka pol miliónu korún.
Autor: Marcel VLNA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
