der Rax. Po smrteľných výstreloch v Sarajeve 28. júna 1914 sa Ottov otec stal následníkom trónu a po smrti cisára Františka Jozefa I. uprostred prvej svetovej vojny nastúpil na trón ako cisár Karol I. V novembri 1918, po skončení vojny, vyhlásili Rakúsku republiku. Pre Otta nasledovali dlhé roky exilu. Mal šesť rokov, keď jeho rodičia Karol a Zita z bourbonsko
Ottovi sa dostalo skutočného európskeho vzdelania. Ako dieťa sa vzdelával v maďarskom, českom a nemeckom jazyku, učil sa aj chorvátske modlitby. Na univerzite v belgickom Leuvene získal v roku 1935 doktorát politických a sociálnych vied. V 30. rokoch sa stretol so zakladateľom Paneurópskeho hnutia Richardom Coudenhove-Kalergim, potom nasledoval útek pred Hitlerom a nacistami do USA, po druhej svetovej vojne návrat do Rakúska a angažovanie sa pre Európsky parlament. Dňa 31. mája 1961 vydal Otto von Habsburg vyhlásenie, ktorým sa vzdal nárokov na trón. Rakúsky pas bez akýchkoľvek obmedzení dostal Otto von Habsburg až 1. júna 1966. V roku 1978 získal Otto aj nemecké štátne občianstvo, ktoré mu umožnilo politickú činnosť v prospech bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU). Od roku 1979 zastupuje CSU v Európskom parlamente v Štrasburgu. Druhou osou jeho činnosti je Paneurópske hnutie, ktorého predsedom je aj v súčasnosti.
V roku 1951 sa rakúsky a nemecký štátny občan Otto Habsburg, v Nemecku si mohol ponechať aj prídomok "von" - oženil s nemeckou princeznou Reginou von Sachsen-Meiningen. Od roku 1954 žijú manželia v hornobavorskom Pöckingu pri Starnbergerskom jazere. Majú dvoch synov a päť dcér. Otto von Habsburg navštívil niekoľkokrát aj Slovensko. Je čestným občanom Gabčíkova a zástancom myšlienky vytvorenia maďarskej diecézy so sídlom v Komárne.
Autor: Bratislava/Viedeň (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
