Ešte je priskoro byť zvedavým, ale nechce, aby mu úraz zahatal ďalšiu hokejovú kariéru

Sportnet|20. nov 2002 o 00:00

Košice Život sa skladá z okamihov. Radosť či bolesť sú vtesnané neraz do sekundových či ešte kratších intervalov. Športovci to vedia vari najlepšie.

Jedna situácia vie ich kariéru poriadne rozhýbať. Buď smerom hore, alebo, žiaľ, aj opačným smerom. Michal Ružička (na snímke), je talentovaný skalický hokejista, ktorý nedávno dostal šancu aj reprezentovať v prípravnom zápase v Plzni s Českom. Keď cestovali uplynulý týždeň Záhoráci do Spišskej Novej Vsi, nezišlo mu na um, že jeho návrat domov bude iný a hlavne poriadne oneskorený. Na vine bol nešťastný súboj o puk na sklonku druhej tretiny, ktorý priniesol stratu jeho stability a náraz do mantinelu. Michala si zobrali na starosť mnohí odborníci v bielych plášťoch, až končil na špecializovanom pracovisku v Košiciach. Tam čakal po nutných vyšetreniach na rozhodujúci zákrok. V podobných prípadoch ani najväčší majster skalpelu nevie zaručiť, aký bude výsledok. Riziko je permanentne prítomné. Našťastie, komplikovaná a nie rutinná operácia zlomeného štvrtého stavca chrbtice a porušených platničiek sa podarila. Žiada sa dodať: zlaté ruky fachmanov na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Pravdaže, hoci ešte potrvá nejaký čas, kým sa Michal dostane do optimálnej pohody, predsa už je to lepšie než pred pár dňami. Naša prvá otázka smerovala k tomu, ako sa cíti. "Ujde to. Keď som v pokoji, tak nemám už ani bolesti. Ležím horeznačky, ale už aj sedím, vstal som a chodil. Každá operácia má svoje riziká a preto som rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Predtým, ako som išiel na operačnú sálu, som si želal, aby to dopadlo úspešne. Po návrate na izbu si už ani nespomínam, čo mi vírilo v hlave." O osud tohto hokejistu sa zaujíma takpovediac celé hokejové i športové Slovensko. Na nedostatok návštev, telefonátov, pozdravov sa sťažovať rozhodne nemôže. "Niekedy som trošku z toho aj unavený." Na margo starostlivosti oňho ako pacienta dodal, že "všetko je v najlepšom poriadku."

Myšlienky pacienta na lôžku sú uprené na jediné - aby sa čím skôr uzdravil. "To je aj moje želanie." Prirodzene, táto sezóna je síce preňho stratená, ale to nie je rozhodujúce. Oveľa väčší význam má to, aby sa vylízal zo zranenia, ktoré bolo nebezpečné a ohrozovalo jeho mobilnosť, veď hrozilo i trvalé poškodenie zdravia. "Ešte je skoro hovoriť o tom, ako dlho bude trvať čas liečby, rehabilitácie, návratu do normálneho života."

Nárazu na mantinel predchádzal telesný kontakt s obrancom Spišiakov Igorom Grígerom, ktorý považoval za svoju prirodzenú ľudskú potrebu navštíviť Ružičku v nemocnici tesne po operácii. Aj keď na ľade to bola náhoda, nie úmysel, Michal si tento čin súpera vážil. "O situácii, ktorá predchádzala úrazu, sme sa ani nebavili. Bol to bežný hokejový súboj, len to zle skončilo." Pred rokmi po podobnej kolízii tragicky dopadol obranca Luděk Čajka, ktorý si poranil miechu natoľko, že ho to stálo život. Michal o tomto smutnom prípade počul...

Talentovaný skalický útočník podľa jeho slov by mal zostať na východe zrejme do konca týždňa, ďalší scenár liečby ešte neovláda. Hlavná vec, aby sa poškodené partie zahojili. "Pokiaľ budem môcť hrať hokej, rád by som v kariére pokračoval. A či ho budem môcť hrať? Na to som sa lekárov nepýtal, o tom je priskoro hovoriť."

Michala Ružičku kontaktujú stále spoluhráčmi, funkcionári, tréneri, fanúšikovia. Boli za ním jeho najbližší. Všetci mu držia prsty, aby sa z toho vylízal. Aj on sa zaujíma o to, ako si Skaličania počínajú v extralige. "Stále mi niekto dá vedieť, ako chlapci hrali a dopadli v danom zápase," dodal Michal Ružička. Hokejista je proste stále hokejistom.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Ešte je priskoro byť zvedavým, ale nechce, aby mu úraz zahatal ďalšiu hokejovú kariéru