sa zhodnú všetci. V čom spočíva historická chvíľa stretnutia, sa ale názory rozchádzajú. Pre strednú a východnú Európu ide hlavne o druhú vlnu rozšírenia. Pre Ameriku a ďalších starých členov je to skôr o novej podobe a úlohách aliancie.
Vybavené za päť minút
Rozšírenie je nepochybne obrovská vec. Z nášho pohľadu dokonca prelomová. Po desaťročiach komunizmu a trinástich rokoch pokúšania sa o návrat do civilizovaného sveta sa Slovensko dostalo na dosah k NATO. Pozvánku dostaneme s najväčšou pravdepodobnosťou už dnes a do dvoch rokov by sme sa mohli stať aj plnými členmi organizácie, ktorá je ešte stále jedinou istotou západnej demokracie.
Rozmer rozšírenia si uvedomujú aj v Amerike. "Tento summit bude oslavou historickej chvíle pre NATO. Aliancia expanduje na územia, o ktorých si podľa mňa nikto nikdy nemyslel, že sa tam niekedy dostane," povedala v pondelok Condoleezza Riceová, poradkyňa pre národnú bezpečnosť amerického prezidenta Georgea Busha.
V skutočnosti bude ale rozšírenie veľkou rýchlovkou. Dobre informované zdroje dokonca tvrdia, že to nebude trvať ani päť minút. Dnes o pol desiatej ráno sa stretnú lídri členských krajín a o 9.35 generálny tajomník aliancie George Robertson s úsmevom oznámi, že pozvánku dostalo sedem krajín.
Expresné tempo nie je znakom, že alianciu rozšírenie nezaujíma. Lídri sa mu venovali dlho a všetko už vopred dohodli. Preto si dnes niektorí ani nemusia všimnúť, čo sa vlastne stalo: pražský summit je a navždy zostane schôdzkou, na ktorej NATO prizvalo väčšinu postkomunistických kandidátov a vstúpilo aj na územie bývalého Sovietskeho zväzu. Nič na tom nezmení ani fakt, že to vybavili za päť minút.
Nové NATO
S novými členmi bude musieť byť aj nové NATO. Nie však preto, že by ho menili stále slabo pripravení nováčikovia. Nové NATO musí vzniknúť pre nové hrozby. Ešte nikdy totiž aliancia nestála tak bokom ako dnes.
Mnohí na to upozorňovali už po páde komunizmu: s rozpadom Varšavskej zmluvy sa stráca zmysel NATO. Kríza aliancie sa ale prejavila naplno až po minuloročnom 11. septembri. Vojna v Afganistane a teraz aj prípravy na zásah v Iraku ukazujú, že NATO nedokáže zasiahnuť. Dokáže to len Amerika.
Aliancia má v Prahe pravdepodobne poslednú príležitosť nájsť svoj nový zmysel. Lídri členských krajín budú hľadať cestu. Musia odpovedať minimálne na dve otázky: Sme ochotní angažovať sa v záujme bezpečnosti sveta aj mimo územia Európy a Ameriky? Sme schopní zmeniť svoje zastarané armády a znížiť tak priepastný rozdiel medzi Európou a Amerikou? Len ak odpovedia dvakrát áno, len vtedy sa z NATO nestane debatný politický klub.
Experti veria, že to nie je ešte stratené. Nádejou je vznik jednotiek rýchleho nasadenia. Aliancia by mala dať dokopy 21 000 mužov, ktorí by mali byť schopní veľmi akčne zasiahnuť, kdekoľvek by to bolo potrebné. Mala by to byť jednotka, ktorá by mohla odpovedať aj na najväčšiu hrozbu: terorizmus.
Druhou zmenou by mala byť špecializácia armád. Posledné mesiace ukázali, ako výrazne Európa za Amerikou zaostáva. Je jasné, že ak by sa všetci pokúšali zlepšiť vo všetkom, trvalo by to dlhé roky a skôr by sa to nikdy nepodarilo. Takto sa niektorí Európania cítia urazení: Amerika si zrazu chce vyberať z aliancie už iba hrozienka, v skutočnosti je to ale jediné riešenie.
A je to cesta, ktorou sa bude musieť vydať aj Slovensko. Spolu s ostatnými kandidátmi s pozvánkou v ruke tak nebudeme mať príliš veľa času na oslavy. Tieto otázky sa totiž týkajú už aj nás.
Pražský summit je o rozšírení, aj my ale musíme pochopiť, že je to hlavne o rozšírení schopností a sily aliancie.
Matúš KOSTOLNÝ, Praha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
