politici a napäto čakali na slová generálneho tajomníka Georgea Robertsona. Vo chvíli, keď povedal "Slovensko", ozval sa potlesk.
"Naši ústavní činitelia si podávali ruky, blahoželali si," opísal dianie prezidentov hovorca Ján Füle. Na dlhé oslavy nebol čas - na politikov sa okamžite vrhli novinári.
Po chvíli sa od delegácie odpojil premiér Dzurinda s hovorcom Martinom Maruškom. Prebehli cez ulicu do Kongresového centra, kde bol o premiéra taký veľký záujem novinárov, aký možno ešte v kariére nezažil.
V televíznom štúdiu na prvom poschodí Dzurinda vie, že prichádza čas skryť radosť. Opäť nasadí výraz, ako vždy pri úspechu: vážny a zamyslený pohľad. Je vidieť, že chce pred kamerou pôsobiť dojmom skromného politika.
Maskérky premiéra rýchlo líčia a češú, kameramani v rýchlosti pred živým vstupom pripravujú najlepší záber. "Desať minút," zahlási kameraman. Dzurinda nezáväzne konverzuje s redaktorom, popritom musí rozmýšľať, čo povie.
Pár metrov od premiéra stojí vysoký čiernovlasý bodyguard s prvými kvapkami potu na tvári. Hovorca Maruška všetkým v rýchlosti prikáže, aby vypli mobily. "5 minút," ozve sa kameraman.
"Mimochodom, koľko budete mať otázok," chce vedieť Dzurinda a upraví si účes. "Len jednu, aby to bolo rýchlejšie," odpovedá redaktor. Kameraman ešte na poslednú chvíľu žiada premiéra, aby si dal ruky na stôl.
Príhovor premiér nakoniec zvládol a s papierikom na poznámky odchádza na tlačovú konferenciu. Sála je taká plná, že niektorí musia sedieť na zemi. Len dve otázky, upozorňuje hovorca. Ochrankár stojí opretý o stenu, pot sa mu už leje po tvári.
Po skončení tlačovej konferencie však každý chce ešte otázku. Jeden starší americký novinár je zvlášť neodbytný: "Je mi ľúto, čakajú ma na obede," hovorí Dzurinda po anglicky. Nakoniec však rád odpovedal.
Na obed mešká desať minút, a to je v detailne naplánovanom programe cítiť. "Bol plánovaný odchod na spoločný obed do hotela Savoy. Ostatní členovia našej delegácie naňho v hoteli čakali a na obed sme prišli asi o desať minút neskôr. Ale iné delegácie na nás nečakali," povedal Füle.
V tzv. minútovníku je presne naplánovaný každý krok slovenskej delegácie od premiéra až po jeho posledného asistenta. Včera bol program najnáročnejší: z hotela na obed, z obeda na rokovanie Severoatlantickej rady, potom na tlačovku a opäť na slávnostnú večeru. Pri presunoch bolo naplánované všetko: kto pôjde v akom aute, s kým schádza po schodoch, s kým si podá ruku ako prvý.
Program pripravovali v Bratislave najmenej šesť mesiacov. Nakoniec z neho vypadla najpríjemnejšia časť - oslavy. Traja ústavní činitelia sa zhodli, že v skutočnosti pozvánka nie je až takou bombou. Pozvanie totiž ešte neznamená vstup.
Michal FRIŠ, Praha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
