Trojnásobný svetový šampión v behu na 1500 metrov tu pobeží po prvý raz na 5000-metrovej trati. Prečo? El Guerrouj chce na budúcoročnom augustovom svetovom šampionáte v Paríži získať zlato na oboch 1500 a 5000 m tratiach. Päťtisícka v Ostrave bude pre El Guerrouja podľa jeho slov prvým a zároveň posledným pretekom na tejto trati v príprave na Paríž. O rovnaký kúsok sa chce 28-ročný Maročan, aktuálny svetový rekordér na 1500 m, 2000 m a v míli, pokúsiť i na OH 2004 v Aténach. Aj to prezradil počas krátkej návštevy Prahy pred novinármi v hoteli Pyramída, na tlačovke, ktorú pripravili organizátori atletického mítingu IAAF Super Grand Prix Zlatá tretra v Ostrave. Hicham El Guerrouj, ktorý do Prahy doletel špeciálom z Monte Carla (prenajatie 6 - miestneho lietadla stálo 300 000 Kč) na úvod novinárov veľmi prekvapil:
"Ďakujem vám, že ste tu prišli v tak veľkom počte. Som dojatý a hrdý. Nie je to prvýkrát, čo sa stretávam s novinármi, ale dnes je to zvláštny deň."
Tešili ste sa na Prahu?
"Veľmi. Mnoho som o tomto meste počul. Prahu mi odporučila moja priateľka. Žije v Paríži, ale v Prahe bola na kongrese fyzikov."
Budúci rok budete štartovať na Memoráli Emila Zátopka. Viete, kto bol Emil Zátopek?
"Samozrejme, že viem, kto bol Zátopek. Vyhrať trofej s jeho menom bude pre mňa veľkou poctou?
V Paríži ste siahali na celkové víťazstvo v Grand Prix. Mohli ste oň prísť len vtedy, ak by niekto z vašich rivalov prekonal svetový rekord. Montgomery na stovke to dokázal.
"Bol som sklamaný. A bol som i zaskočený. Ja som v tomto roku veľmi chcel získať podiel na jackpote Zlatej ligy i Grand Prix. V ten deň som mal navyše i svoje dvadsiateôsme narodeniny."
Vyhrali ste však v ankete o Najlepšieho Atléta sveta. Tam zas patril k favoritom práve Montgomery.
"Montgomery dokázal grandióznu vec. Ja som veľmi rád, že som v Monte Carlo uspel. Mám radosť z toho, že už nie som najlepší len na tisícpäťstovke, ale vôbec."
Pôsobíte chladne. Bez emócií.
"Som rezervovaný, to je pravda. Ale viem sa i uvoľniť. Pred dvoma mesiacmi som bol s jedným priateľom a Bernardom Lagatom, vidíte, tvrdým konkurentom z Kene, v marockej reštaurácii v Paríži. Bolo to v predvečer mojich narodenín. Spievali sme a tancovali."
Vy tancujete?
"Tancoval som druhýkrát v živote. Ináč tancujem nerád. Vtedy som sa však dokázal odviazať."
A prvýkrát?
"To bolo po olympiáde v Sydney. Ale tam to bol tanec o niečom inom."
V živote ste len trikrát prehrali. Z toho dvakrát na olympiádach. V roku 1996 ste zakopol o nohu vedúceho Alžírčana Morriho (???), v Sydney ste prehrali v šprinte v cieľovej rovine.
"V Atlante, to som bol ešte mladý. Aj keď som to bral ako koniec sveta. Odvtedy však prešlo dosť času, zocelil som sa. V Sydney to bol jednoducho šok. A morálna rana. Vďaka rodine a priateľom som sa však z toho spamätal."
Atény 2004?
"Chcem zvíťaziť na oboch tratiach, na 1 500 metrov i na 5 000 metrov. Viem však, že to bude veľmi ťažké. Náročné. Veľa som o tomto presavzatí rozprával so svojím okolím, s trénerom. Viem teda, do čoho pôjdem. Ale ak nevyhrám v Aténach, teraz, keď som na vrchole, to double už nedosiahnem nikdy. Som však profesionál a verím, že zvíťazím a že mi v tom Alah pomôže."
Neodporuje si niekedy vaša viera a váš život profesionálneho športovca?
"Nie. Som praktizujúci veriaci. Šport je tvrdá rehoľa, to je pravda, ale musím to skĺbiť."
Tá tvrdá rehoľa, popíšte ju trochu.
"Je to ako vo vojenskej disciplíne. Vstávam o desiatej (hmm, hmm - pozn. red.), idem na tréning, potom sa najem, odpočívam, zase trénujem,. Dokola."
Ako konkrétne trénujete?
"Nehnevajte sa, o svojich tréningových metódach nemôžem hovoriť. Detailne nie. Je to predsa moje tajomstvo."
Prezraďte niečo zo svojho súkromia.
"Som ako každý iný človek. Rád si zájdem do kina, do divadla. Najradšej som však so svojou rodinou. S ňou nemám veľa príležitostí byť, preto som vďačný za každý moment. Dodáva mi silu, keď som s niekým zo svojej rodiny. Najmä keď za mnou príde mladšia sestra. Ja mám strašne veľa bratov a sestier, ktorí už majú svoje rodiny. Takže moja rodina je aj preto veľmi veľká."
Láka vás v budúcnosti maratón?
(žiadna odpoveď ale kladné pokývanie hlavou)
Váš krajan Boulami, svetový rekordér v behu na 3 000 metrov cez prekážky, mal pozitívny dopingový test.
"Ku tomu sa nechcem vyjadrovať. V marockom športe sme sa však s takýmto problémom nikdy nestretli, neboli sme schopní na to v momente reagovať. Bolo to veľmi ťažké."
Čo téma dopingu?
"Moje posolstvo pre všetkých mladých ľudí, ktorí sa venujú športu znie: tadiaľ cesta nevedie. Dopingu sa treba vyhýbať."
Pôsobíte aj ako veľvyslanec OSN pri UNICEF, v nedeľu v Monte Carlo ste vyjadril súcit s ľudom Palestíny, Iraku a Afganistanu. Myslíte, že vo svojej pozícii môžete prispieť k tomu, aby bol svet lepší?
"Je mi jasné, že moje možnosti, ako vôbec možnosti športovcov, ktorí sa o niečo podobné snažia, sú obmedzené. Nie sme ministri ani prezidenti. Preto sa snažím odovzdať posolstvo. Také, ktoré upozorňuje na to, že niekde zomierajú a trpia deti. Bez ohľadu na to, či sú to židia, kresťania či moslimovia..."
