Keď začali ľudia čistiť svoje šatstvo, používali vodu. Ak nepomáhala čistá voda odstrániť špinu, pomáhali si pieskom, býčou žlčou, vaječnými žĺtkami,
Soňa Makarová
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
špikom z kostí, prevareným mliekom, medom a napokon mydlom a mydlovými práškami, nespomínajúc súčasné saponáty. V antike na pranie používali rôzne hliny, ktoré boli schopné odstrániť blato a prach. Napr. pri Sevastopole sa ťažila z hory Sapun (v preklade Mydlová hora) hlina na pranie. V rôznych krajinách používali rôzne rastliny, korene, kôru, no vo viacerých tú istú rastlinu - mydlicu (Saponaria) obsahujúcu tekutinu, ktorá sa vo vode spení, pretože obsahuje asi 10 percent saponátov.
V starovekom Egypte bol znakom pre pranie hieroglyf, znázorňujúci dve nohy vo vode. To znamenalo, že vtedy ľudia prali predovšetkým šliapaním bielizne a šiat vo vode. Ešte dnes takto perú v niektorých ázijských a afrických oblastiach.
V stredoveku nebola veľmi v móde čistá spodná bielizeň. Preto sa košele neprali celé mesiace, ba aj roky. Až od 17. storočia začala byť spodná bielizeň symbolom čistoty. Zdôrazňoval to aj francúzsky básnik a prozaik Charles Perzault v roku 1688, keď napísal: "Čistota a množstvo našej bielizne znamenajú viac, než všetky kúpele sveta!
V roku 1851 na svetovej výstave v Londýne prvýkrát predstavili verejnosti veľkú parnú práčku značky Mac Alpine aj s jej menšou verziou na ručné pranie. V rokoch 1851 - 1870 bolo prihlásených iba vo V. Británii a v USA do dvoch tisíc patentov na práčku. Väčšina z nich bielizeň pretriasala alebo ňou otáčala, aby sa trela o steny vane alebo o lopatky. Všetky pračky sa museli naplniť teplou vodou a ovládali sa ručne.
V prvých rokoch vyrábali vane a bubny práčok z odolného dreva, väčšinou z bieleho cédra alebo cyprusu, ktoré posmaltovali. Až neskoršie sa začali vyrábať z ľahkých zliatin hliníka alebo z ocele. V roku 1907 sa objavil na trhu prvý výrobok, ktorý bielizeň vypral a súčasne ju aj vybielil. Bol to prací prášok Persil s obsahom chemickej látky perboritan sodný s účinkami ako bieliaci oxidant. Vtedajší prací prášok obsahoval aj mydlo a malé množstvo kremičitanu sodného.
Dnes sa dbá pri praní na ekologické hľadisko. Napr. aby mohla práčka získať nálepku Európskej únie, musia mať tieto parametre: najvyššiu spotrebu elektrickej energie 0,23 kW za hodinu, spotrebu vody 15 litrov na 1 kilogram bielizne pranej v ormálnom programe bavlny (pri teplote vody 60 stupňov Celzia) a iba 5 percent straty použitého pracieho prášku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.