ktorá začala svoju plavbu s menom "Endurance". Smelá posádka na čele s kapitánom Ernestom Schakletonom chcela dosiahnuť pobrežie Antarktídy v oblasti Weddelovho mora.
Kapitán Schackleton chcel prejsť od miesta zakotvenia naprieč kontinentom so psím záprahom. Chcel prekonať svojho rivala, dobre známeho kapitána Roberta Scotta. Kapitán Scott dosiahol južný pól začiatkom roku 1912, svojím činom iba o niečo predstihol Ronalda Amundsena. Scottova výprava neskončila happyendom, lebo všetci jeho muži pri návrate zahynuli.
To, čo sa udialo neskôr, je dnes už legenda. Posádka vyrazila z veľrybárskej stanice v Južnej Georgii 5. 12. 1914. Loď kapitána Ernesta Schackletona prvýkrát narazila do ľadových krýh 7. 12. 1914. Definitívne sa zakliesnila do plávajúcich ľadových krýh 27. 10. 1915, čo už neveštilo nič dobré. Plavidlo sa napriek všetkému úsiliu vyslobodiť nepodarilo. Rozhodli sa tak čakať do jari, kým sa neoteplí. Zabíjali tučniaky, aby šetrili svoje zásoby potravín. Keď už boli na konci zo zásobami, zjedli aj vysilených psov. Ľad tlačil na pevný trup lode takou silou, že sa prelomila aj zosilnená korma. Loď sa naklonila do groteskného uhla (na snímke) a muži ju opustili 27. 10. 1915.
Fotograf Frank Hurley zvečnil všetko, v čom videl fantáziu. Zvyšok proviantu nakladali do troch záchranných člnov, čo samozrejme neuniklo pozornosti bystrého fotoreportéra. Hurley si sklenené fotografické dosky zakladal do drevených kaziet. Voda zaplavila aj debny s fotografickými doskami. Šikovný fotoreportér sa rozhodol na poslednú chvíľu zachrániť časť svojej práce. Preliezol steny z krýh, ponoril sa do kašovitého ľadu a exponáty vytiahol z metrovej hĺbky.
Nastal však jeden veľký problém. Negatívy boli veľmi ťažké a takmer štyristo sklenených dosiek nedokázal fyzicky zachrániť. Spolu so Schackletonom vybrali stodvadsať záberov, ktoré zachytávali najzaujímavejšie okamihy a boli kompozične vyvážené. Na zvyšok cesty si fotograf nechal iba film a fotoaparát Kodak. Hurleyho 120 fotografií viackrát vystavili v New Yorku. Neskôr celý príbeh spracovali viacerí autori, medzi ktorými je aj Caroline Alexandrová.
Loď sa potopila 21. 11. 1915. Muži opustili palubu a utiahli sa do bezpečia. Už ako býva zvykom, kapitán opustil palubu ako posledný. Posádka spustila tri záchranné člny 9. 4. 1916. Člny ťahali po ľade, plavili sa na ľadovej kryhe. Za neľudských podmienok po 497 dňoch došli na Sloní ostrov. Keď dorazili zmrznutí, vyčerpaní, kapitán stanovil ďalší cieľ. Schackleton zmobilizoval 7 najsilnejších chlapov a stanovil cieľ Južná Georgia, ktorý bol vzdialený 1300 kilometrov. Nasadli na veľrybársky dvojsťažník James Caird. Zničený, omrznutí dosiahli spomínaný ostrov tesne pred polárnou nocou. Plavba trvala od 24. apríla do 20. 5. 1916.
Táto plavba patrí k najodvážnejším plavbám malým člnom. Po trojdňovom výstupe na snehom zaviatu horu sa dostali k rybárskej stanici. Brali iba spacie vaky, potravu na 3 dni, varič a 2 kompasy. Ich prvou otázkou bolo, ako skončila prvá svetová vojna. Boli prekvapení, že ešte trvá. V tom čase mal výsledok expedície veľký ohlas...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
