smetiskom a ekologická katastrofa s nedozernými následkami je iba otázkou času.
Názov Arktída pochádza z gréckeho slova arktos (medveď). Jej najväčšiu časť tvorí ľadom pokrytý oceán s rozlohou 12 miliónov kilometrov štvorcových. Ľad na pevnine pritom vyzerá inak, než ohromné kopy plávajúce po mori. Vplyvom zemskej rotácie sú vanúcimi vetrami a morskými prúdmi ľadové masy unášané v smere hodinových ručičiek tak, že v priebehu asi desiatich rokov obehnú okolo pólu. Na jeho okrajoch sa tvorí sezónny ľad o hrúbke od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov. Nejde o súvislú plochu, ľad je pôsobením veľkého tlaku zvrásnený a nahromadené ľadové dosky sa striedajú so zradnými pásmi voľného mora.
Za hranicami zaľadnenej oblasti (polárny kruh leží na 66°32' severnej šírky) začína rozsiahla studená oblasť, ktorej sa v Amerike hovorí "barren grounds" (pustá krajina) a v Európe a Ázii tundra, čo fínsky znamená "pláň bez stromov". Obe oblasti si sú veľmi podobné. Napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam sa tam darí veľkému množstvu rastlín a živočíšnym druhom. Nízke teploty zabraňujú rastu stromov, a tak vznikajú lesy, ktoré siahajú ľuďom ledva po kolená. Tvoria ho dreviny ako vŕba bylinná alebo breza trpasličia a ich zvláštnosťou je, že zriedkakedy dosiahnú výšku jedného metra.
Dôležitým zdrojom potravy sú pre mnohých živočíchov bobule z čeľade vresovcovitých. Patria medzi ne brusnice, na ktorých si na jeseň pochutnávajú ľadové medvede. Okrem nízkych teplôt je pre túto oblasť typické dlhé obdobie tmy, a preto musia rastliny vtesnať svoj aktívny život do niekoľkých mesiacov. V júli sa teploty pohybujú medzi štyrmi a jedenástimi stupňami Celzia a medzi porastami sa objavujú byliny, ktoré na krátky čas zaplavia tundru množstvom žiariacich farieb kvetov. K najpočetnejším obyvateľom tundry patria lumíky, drobné hlodavce z čeľade škrečkovitých. Žijú na území o rozlohe asi 10 000 km2 a sú významným zdrojom potravy pre líšky a sovy. Medzi ťažké váhy severných oblastí patrí mrož (váži 1 500 kilogramov a dosahuje veľkosť až 3,5 metra), ľadový medveď (500 až 700 kg, 2,5 metra) a pižmoň (pozoruhodný živočích s hmotnosťou 200 až 400 kg, ktorého predkovia žam žili už pred 25 000 rokmi).
Za polárnym kruhom žije asi 750 tisíc ľudí. Arktické časti Severnej Ameriky osídlili pred piatimi až siedmimi tisíckami rokov Inuiti spolu s Aleutmi a na Aljaške okrem nich žijú Inupiatovia. Ázijských Iniutov, ktorí prišli zo severnej Sibíri, nazývajú tiež Juitovia. V Grónsku potom žijú Kalaallitovia, v Rusku Čukčovia, Jakuti, Evenkovia, Dolganovia, Nincovia a Saami - tí obývajú aj Nórsko, Švédsko a Fínsko. Život domorodcov sa najviac zmenil, keď začali prieskumy ropných spoločností po druhej svetovej vojne. V čase studenej vojny vzrástol význam Arktídy nielen ako územia s veľkým nerastným bohatstvom, ale Arktída sa stala hlavnou, strategicky dôležitou oblasťou, kde vyrástlo mnoho vojenských prístavov a letísk. Druhú zásadnú zmenu priniesol domorodcom internet. Okrem spojenia s okolitým svetom je využívaný pre diaľkové vzdelávanie. Sieť virtuálnych univerzít ponúka možnosť štúdia kultúrnych tradícií a ochrany prírody v angličtine a v ruštine.
Málokto má taký vyvinutý zmysel pre prírodnú rovnováhu ako miestni obyvatelia. Niektorí Inuiti majú vo zvyku deliť sa rovným dielom o potravu, ktorú ulovia, a jeden diel dávajú Zemi. Vedia, že ich existencia závisí na zvieratách, ktoré tak ako oni musia z niečoho žiť. Neplytvajú surovinami, napríklad drevo používajú ako palivo iba výnimočne. Hlavným zdrojom potravy je mäso. Dokonca aj ekológovia uznávajú, že lov je pre Eskimákov dôležitý z hľadiska zachovania identity a požadujú iba jeho reguláciu. V Grónsku sa každý rok uloví okolo 150 000 tuleňov. Počet veľrýb je do roku 2002 obmedzený na niekoľko stoviek. Ochrana severskej prírody sa dnes začína brať veľmi vážne. Medzinárodná únia UICN usiluje o vytvorenie Arktického kruhu života, obrovskej rezervácie, ktorá by zahŕňala všetky polárne oblasti. Organizácia WWF si na svoje konto pripísala v roku 1993 jeden z najväčších úspechov, kedy bol zdvojnásobený rozsah chránenej oblasti na Sibíri.
Aj keď je Arktída stále jedným z najmenej znečistených miest na zemeguli, zďaleka nie je uchránená pred škodlivinami. Každý rok sa zväčšuje zamorenie polárnych oblastí rádioaktívnymi látkami, ktoré pochádzajú napríklad zo Sellafieldu v Anglicku. Pôsobením tlaku sa na sever dostáva i znečistený vzduch z priemyselných krajín a zvýšený objem CO2 má zrejme na svedomí topenie arktických ľadovcov, rovnako ako intenzívnejšiu tektonickú činnosť v iných častiach sveta. Podľa súčasných výskumov postupuje otepľovanie v arktických oblastiach dvakrát rýchlejšie než predtým a jeho následky sú stále zreteľnejšie. Vrstva ľadu sa za dvadsať rokov zmenšila o päť percent, čo spôsobilo úbytok rias, ktoré žijú pod ľadom. Na nich závisí existencia rýb a následne tuleňov. ľadových medveďov aj človeka. V iných miestach padá vplyvom väčšieho odparovania viac snehu, ktorý potom dlhšie pokrýva rastliny, ktorými sa živia soby.
Previazanosť potravinových reťazcov spôsobuje hromadenie škodlivín v mäse rýb a savcov. Obávaný pesticíd DDT (v niektorých krajinách sa totiž používa dodnes) bol zistený v mäsách severských rýb a v tuku tuleňov. Polychlorované bifenily (PCB), používané v civilnej a vojenskej elektrotechnike, sa našli vo vajciach sokola sťahovavého, v tuku tuleňov, ľadových medveďov i veľrýb. Prechádzajú aj do ľudského organizmu, hromadia sa v materskom mlieku a môžu mimo iného viesť k poškodeniu plodu, potratom aj k zníženiu imunitných schopností. Odpad z gigantických chemických komplexov v oblasti Norilska a polostrova Kola sú príčinou odumierania lesov po desiatkach hektárov a zničenia ekosystému riek. Ropný prieskum vykonaný na severnej Aljaške v okolí Prudhoe Bay má na svedomí 1 000 km2 panenskej prírody. Arktída sa stáva aj skladiskom odpadu všetkého druhu vrátane rádioaktívneho. Hrdzavejúce atómové ponorky z výzbroje bývalého Sovietskeho zväzu, o ktoré nik nejaví záujem, naháňajú strach. Na rozdiel od ropných škvŕn, ktoré sa časom rozplynú, uvoľnené rádioaktívne látky zostávajú nebezpečné celé tisícročia.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
