otrávený nápoj ten šumí. Orientálci naďalej považujú roh nosorožca za zázračný liek a afrodiziakum. Vedecké výskumy povery o účinkoch rohu nosorožca vyvrátili, ale zostali hlboko zakorenené. Rohy nosorožca sa stále draho predávajú, preto sú nosorožce nemilosrdne prenasledované. Účinne nosorožce ochraňujú len v JAR a Keni, kde sa stali najvyhľadávanejšou atrakciou safari. V týchto krajinách tiež pochopili, že ekoturistika im prináša väčší príjem ako lovenie zveri.
Nosorožce zastupujú štyri druhy v juhovýchodnej Ázii a dva v Afrike pod Saharou. V Afrike žijú nosorožec ostronosý a tuponosý.
Nosorožec tuponosý, nazývaný aj biely je po slonovi najväčším suchozemským zvieraťom, v priemere váži 2 až 2,5 tony, staré samce môžu dosiahnuť hmotnosť až 4 tony. Vytvoril dve zemepisné formy, severnú a južnú. K južnej rase patrí okolo 8500 zvierat, čo je dostatočným predpokladom jej zachovania a zabránenia degenerácie v dôsledku príbuzenskej plemenitby. Kritický stav postihol severnú rasu, pozostáva už len z 20 - 25 jedincov sústredených v rezervácii Gamara v Demokratickej republike Kongo (predtým Zair). V zajatí na celom svete žije asi 10 kusov severnej rasy, jednu samicu chovajú v Zoo Dvůr Králové, ktoré hneď po zoo v San Diegu (Kalifornia) vlastní najväčšiu expozíciu africkej fauny. Táto vzácna samica vlani porodila zdravé mláďa, vôbec prvé tejto rasy v histórii, ktoré sa uliahlo v zajatí. Na Slovensku chová bieleho nosorožca Zoo Bratislava, ale iba jeho menej vzácnu južnú formu. Sú to dve mladé nádejné samice, ktoré pochádzajú z odchytu v rezervácii v Namíbii.
Nosorožce biele majú zavalité telo na krátkych silných nohách. Tieto zdanlivo ťažkopádne tvory dokáže bežať 40 km rýchlosťou. Majú mimoriadne dlhú hlavu, najdlhšiu zo všetkých zvierat. Na nose im vyrastajú dva rohy, väčší predný meria až 30 cm. Rohy sú nebezpečnou zbraňou, ale používajú ich najviac samice pri agresívnych výpadoch na obranu mláďaťa. Samce ako zbraň viac používajú svoje ostré zuby. Pohryzený votrelec obyčajne vykrváca. Preto pred nosorožcom majú rešpekt aj levy a radšej im ustúpia z cesty. Nosorožce žijú v savane porastenej sloňou trávou, ktorá dorastá do výšky 3 - 5 metrov, rozptýlenými baobabmi a akáciami. Matky s mláďatami sa združujú do skupiniek v počte okolo desiatich členov. Skupinka obýva vlastné teritórium, medzi územiami jednotlivých skupín vedú spoločné cesty k pastviskám, napájadlám a bahnoviskám. Nosorožce sa rady kúpu a vyvaľujú v bahne, ktoré na nich po zaschnutí vytvára ochranný pancier proti slnečnej páľave a cudzopasníkom. Samce majú vlastné teritóriá, strpia ich narušenie samicami, ale iného samca ihneď vyženú. Ak votrelec zavčasu neodíde, nevyhnutne dôjde k súboju.
Párenie nosorožcov sprevádza rituál dvorenia, samce sa pokúša imponovať samiciam chrochtaním, kvičaním a rozhrabávaním pôdy. Po 15 - 16 mesiacoch brezivosti samice vrhnú jedno mláďa, ktoré je dobre vyvinuté a váži 40 - 70 kg. Matka ho žiarlivo stráži, zaútočí na každého, kto sa k jej potomkovi priblíži, bez váhania napadne aj človeka. Mláďa už po mesiaci začína prechádzať na pevnú stravu, ale pridájať sa môže až dva roky. Len potom mu vyrastajú rohy. Rozmnožujú sa až vo veku 6 - 10 rokov. Samice rodia v priemere každé štyri roky. Nosorožce sa dožívajú veku okolo 50 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
