máme o sebe, nie vždy zodpovedá predstave, ktorú si o nás vytvára okolie. Stáva sa, že niektoré svoje vlastnosti preceňujeme. No neraz nedokážeme oceniť kladné stránky svojej osobnosti.
Pri profesijnej kariére sa to prejavuje tak, že sa nadhodnocujeme alebo naopak - podhodnocujeme. V prvom prípade to môže byť pre nás prameň neúspechov v zamestnaní, v druhom prípade to môže viesť k neuspokojeniu.
Pri sebahodnotení sme niektorí až príliš závislí od toho, ako nás hodnotí okolie. Iní zasa staviame na presvedčení o vlastných kvalitách, nezávisle od hodnotenia okolia. V obidvoch prípadoch hrozia nepriaznivé osobné i spoločenské dôsledky. Dôvody na zamyslenie sa nad sebou teda máme. Ako však na to?
Pokúsme sa na chvíľu vyjsť z každodenného stereotypu bežných povinností, zbaviť sa ich tlaku a zamyslieť sa nad tým, akí vlastne sme. Najskôr sa môžeme dozvedieť niečo o sebe, keď sa porovnáme s inými ľuďmi. Pre mnohých však môže byť problémom otázka, čím vlastne začať toto porovnanie. Zoberme si napríklad náš vzťah k iným ľuďom. Keď o niekom povieme, že je dobrý alebo zlý človek, máme na mysli jeho vzťah k ľuďom, k sebe samému, i to, ako sa správa v tej či onej situácii. Či je statočný alebo zbabelý, či je egoista alebo myslí aj na iných a pod. Prvou je teda otázka: Aký mám vzťah k iným ľuďom?
Už v základnej škole sme sa mohli presvedčiť o tom, že okrem výnimiek sa počítať naučí každý. No nie každý vynikal natoľko v matematike, že sa mohol zúčastniť na matematickej olympiáde, inými slovami, nie každý má špeciálne matematické schopnosti. Podobne je to v hudobnej výchove, kreslení a pod. Otázka teda znie: Mám nejaké špeciálne schopnosti?
Určite ste si všimli, že niekomu vyhovuje rýchle pracovné tempo, so striedaním rozličných činností, kým inému skôr pomalšia práca, dôkladná, zameraná na jednu činnosť. Tu je namieste otázka: Aké mám pracovné tempo?
Keď vidíme krajčíra, ako narába s ihlou, alebo maliara, ako narába so štetcom, povieme, že je zručný. Položíme si preto otázku: Aký som zručný?
Niektorí z nás sa stretávajú s prácou informátorov na železničnej či autobusovej stanici. V ich práci sa uplatňuje predovšetkým dobrá pamäť. Otázka znie: Akú mám pamäť?
V takýchto a podobných otázkach by sme mohli pokračovať, ale to nie je naším cieľom. Chceli sme len poukázať na dôležitosť sebapoznania, lebo každý z nás by si mal uvedomiť, že pri profesijnej kariére dáva najavo svoje myšlienky o tom, za akú osobu sa z hľadiska pracovného uplatnenia považuje. Predstava, ktorú si o sebe vytvárame, sa netýka iba samotného obsahu zamestnania, ale celého nášho životného štýlu. Inými slovami, celej štruktúry správania sa v zamestnaní i mimo neho. Aj preto je dôležité častejšie sa nad sebou zamýšľať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
