ohrozenie zdravia občanov a v neposlednom rade problém etický - zvieratá sú bezprostredne po odchyte utrácané bez ohľadu na to, či ide o strateného domáceho miláčika alebo chorého tuláka. Zákonom predpísaná karanténna doba 28 dní, ktorá, ak sa počas jej trvania nepotvrdil výskyt ochorenia, dávala zvieratám šancu na prežitie umiestnením do nového domova sa v súčasnosti ignoruje. Porušuje sa zákon na ochranu zvierat i trestný zákonník, ktorý stanovuje v prípade ohrozenia zdravia verejnosti jasné sankcie.
Zodpovedného za vzniknutú situáciu nieto, peniaze občanov daňovníkov však stále putujú na konto Asany alias Veterinárnej asanačnej a pohotovostnej služby, ktorá si svoje povinnosti zjavne neplní. Svedčia o tom rozhorčené telefonáty ukrivdených majiteľov, ktorí prišli o svojich psov i bežných občanov do našej redakcie. Ich intenzita alarmujúco stúpla posledný mesiac. Situácia sa podľa nich vyhrotila natoľko, že pracovníci Asany najnovšie odmietajú zasiahnuť i v prípadoch, kedy je tento nevyhnutný v záujme bezpečnosti ľudí.„Uplynulý víkend som si v kríkoch v centre mesta všimol väčšieho psa. Apaticky ležal, chvel sa zimou a evidentne mal nejaké problémy. Keď som sa k nemu priblížil a pokúsil sa ho nakŕmiť, bránil sa. Vedel som, že v takýchto prípadoch treba volať asanačku, na moje začudovanie však títo neprejavili žiaden záujem poň prísť, údajne majú pokazené auto a tým sa naša komunikácia skončila, telefonuje do redakcie Jiří Klika a dodáva: „Keď tam pes ležal už tri dni, bol natoľko vyčerpaný, že som ho sám naložil do auta a odniesol im ho. Neviem čo je s ním teraz, ale arogancia pracovníkov Asany bola zarážajúca, myslel som si, že je to ich práca, ale evidentne som ich obťažoval.Aj po Ťahanovciach sa uplynulý mesiac potuloval vyhodený kríženec. Bol už starý a chorý, keď prišla zima, začala byť situácia akútna. K psovi sa nedalo priblížiť, nechcel žrať, bál sa ľudí. Napokon sa hŕstka susedov z ulice rozhodla zavolať Asanačnú službu. „Bola som doslova zhrozená, keď som ich poprosila, aby poň prišli. Musela som im volať dokopy trikrát, najprv sa vyjadrili že prídu o hodinu, potom mi zdvihla nejaká nezainteresovaná osoba, ktorá o ničom nevedela a do tretice som sa dozvedela, vraj majú pokazené auto a nikam nejdú. Toto trvalo celý deň, kým som si neuvedomila, že mi jednoducho klamú. A čo ak by bol ten pes agresívny a ohrozoval okolie? Tamojší pracovníci nemali vôbec žiadnu ochotu so mnou spolupracovať, nieto ešte prísť zasiahnuť. Volalo im viacero susedov o niekoľko dní neskôr, oni však neprišli vôbec. Museli sme ho sami odchytiť a odniesť ho k veterinárovi, hovorí Anna Papcúnová.Takýchto príkladov je viacero. Košičania bijú na poplach, mesto Košice si však diplomaticky umylo ruky. Podľa zákona je obec povinná prevádzkovať vo svojom záujme karanténnu stanicu, nehovoriac o útulku pre opustené zvieratá. Zodpovednosti sa mesto zrieklo preradiac túto na 22 svojich mestských častí. Tie s Asanou podpísali zmluvu, v ktorej je okrem iného zakotvený odchyt túlavých zvierat, likvidácia tiel uhynutých zvierat, veterinárne ošetrenie poranených a chorých zvierat, evidencia odchytených zvierat, odovzdávanie zvierat majiteľom a novým záujemcom, eutanázia nechcených zvierat a čo je najdôležitejšie i prevádzka sedemdňovej karantény, v ktorej je zviera kŕmené a ošetrované. Služby Asany majú byť navyše k dispozícii nepretržite 24 hodín denne. Za túto činnosť odvádza jedna mestská časť Asanačnej službe 3 koruny a 50 halierov na jedného obyvateľa. Len na sídlisku Dargovských hrdinov ide o čiastku 100-tisíc korún ročne. Spolu 22 mestských častí tak odhadom odvádza Asane v dvoch splátkach približne 750-tisíc korún ročne. Košičania teda platia za karanténu, ktorá neexistuje a mestské časti podporujú činnosť jej pracovníkov, ktorým stavovská česť veterinára evidentne nič nehovorí.Na nevyhovujúce priestory karanténnej stanice, ktorú prevádzkovala Asanačná služba v Barci, upozorňovali ochranári i veterinári z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy niekoľko rokov. Zvieratá boli držané v plechovom hangári bez prísunu vody a elektriny. Práve pre nevyhovujúce priestory na tieto účely dostala Asana z hangáru výpoveď 1. augusta 2002. Potvrdila nám to riaditeľka spaľovne Ing. Anna Makaturová, ktorá súčasne podotkla, že v priestoroch už aj tak posledné obdobie psy vôbec neboli a karanténa sa nevyužívala. Keď sa toto posledné útočisko štvornohých havkáčov zrušilo, nastali pre ne ťažké časy.Telefonáty do redakcie pokračujú: „Dva roky som dokrmovala susedovho vlčiaka, ktorý bol týraný. Držal ho bez prístrešku a vody. Keď ho napokon vyhodil zo záhrad
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
