pre študentov obľúbené nielen preto, že sa môžu beztrestne potulovať po meste (veď ďalší deň nehrozí žiaden test, alebo ústne skúšanie...), ale aj kvôli tomu, že v tomto období sa chodieva na školské výlety. Tie výlety, na ktorých sa kolektív scelí alebo do krvi rozvadí, čo sa napraví možno nikdy a možno na nasledujúcom výlete. Niektoré školy ale na výlety takmer vôbec nechodia. Takouto školou je napríklad aj
Škola úžitkového výtvarníctva
Podľa slov istej študentky tejto strednej školy na výlety alebo lyžiarske výcviky takmer vôbec nechodia. Jediným oživením nudného školského roka býva len exkurzia do Martina, ktorej sa aj tak môžu zúčastniť len študenti reštaurátorských odborov. Ostatní vychádzajú v tomto prípade naprázdno. Lepšie to nie je ani pri organizovaní školských výletov. Aj keď sa nájde dobrovoľník, ktorý výlet zariadi, problém sa vyskytne v profesoroch, ktorí, ako tvrdí dotyčná študentka: "Odmietajú ísť na akýkoľvek výlet, pretože niektoré triedy majú dosť zlú povesť..." Keďže sú členovia zboru maximálne neochotní, v drvivej väčšine prípadov sa výlet neuskutoční. Riaditeľ tejto školy však tvrdí: "Problém je len niekde v komunikácii medzi učiteľmi a žiakmi."
Gymnázium Poštová
Na bývalej "Šmerálke" sú výlety, exkurzie a lyžiarske akousi samozrejmou súčasťou stredoškolského života. Každá trieda má nárok na jeden výlet na konci každého roka s tou podmienkou, že výlet môže zabrať len jeden pracovný deň, takže väčšina tried volí variant typu víkend plus pondelok alebo piatok. "Väčšina profesorov je veľmi milá a ochotná, preto ľutujem triedy, ktoré si neboli schopné triedny výlet vybaviť." Na Poštovej si totiž výlety vybavujú študenti sami. Najviac zriedkavou príležitosťou ako sa regulerne uliať zo školy je takzvaná LITerárna EXkurzia. LITEX je dvojdňový "poznávací pretek" po múzeách, rodných domoch spisovateľov ako Kukučín alebo Tajovský, Matici slovenskej a iných inštitúciách, ktoré sú venované tej-ktorej veľkej osobnosti slovenskej literatúry. Okrem "výletnej klasiky" a LITEX-u chodia Poštováci spravidla v prvom ročníku na lyžiarske výcviky. Aj tu však existuje podmienka. Lyžiarskeho sa musí zúčastniť minimálne 80% triedy a vzhľadom na to, že je to lyžiarsky, by mal byť dostatok snehu. Tohtoroční druháci by však vedeli potvrdiť, že H2O v tuhom skupenstve nie je asi až tak dôležité, pretože minuloročný lyžiarsky prebiehal v stredisku, kde bolo súvislej snehovej pokrývky viditeľne menej než trávy a zeminy.
Gymnázium Šrobárova
"Výlety sú u nás samozrejme povolené a naši profesori ich zbožňujú," tvrdí predseda Študentskej rady na Šrobárke. Podľa jeho slov sa členovia zboru dokonca pretekajú, kto pôjde na výlet. Veď nie div, keď sa nemusia starať o zabezpečenie výletu. Študenti všetko vybavia, zaplatia a profesor len sadne do autobusu a tri dni nemusí robiť nič iné, len sem-tam dozrieť na svojich zverencov. Medzi študentami sú dokonca niektorí profáci tak obľúbení, že pokiaľ si ich nerezervujete, na výlet sa s nimi za tie štyri roky vôbec nedostanete, pretože: "Sú zadaní na X výletov dopredu." Keďže sú tieto "podujatia" tak populárne a frekventované, vymyslela sa na Šrobárke zaujímavá a pre žiakov neuveriteľne motivujúca prvá cena v školskom zbere. Trieda, ktorá vyhrá zber má jeden deň výletu navyše!
SPŠ Dopravná
Na "espéeške" sú opäť tak ako na väčšine škôl povolené maximálne trojdňové výlety na konci školského roka najčastejšie s triednym profesorom plus nejakým ochotným profesorom na dozor. Takýchto dobrovoľníkov je viacero: "Profesori sú fakt ústretoví, radi pôjdu na výlet," tvrdí študent dopravnej priemyslovky. Jedinou poistkou pre profesora a zároveň výstrahou pre zábavychtivé študentstvo na výlete býva otvorená známka zo správania. "Aj keď sa na výlety môže ísť až po klasifikačnej, známka z chovania je nezakrúžkovaná do poslednej chvíle." Prípady, keď triede nie je povolený výlet ani raz počas štvorročného "pobytu", sa stávajú, ale vraj zriedkavo. Podľa slov vyššie spomenutého študenta za to môže zväčša fakt, že takáto trieda má nedostačujúce učebné výsledky alebo nejaké "resty" v správaní. Je zrejmé, že ak sa ukáže kolektív v negatívnom svetle už v prvom ročníku, nedostane sa ani na lyžiarsky, ktorý priemyslovka každoročne organizuje pre prvákov.
Či školské výlety, či lyžiarske výcviky, všetko je to len o ľuďoch a o tom, akým spôsobom sa študent dokáže uvoľniť a zabaviť a do akej miery vie byť profesor tolerantný a privierať oči. Stalo sa totiž akýmsi nepísaným pravidlom, či "módnym trendom", že na výlete je najväčší hrdina vždy ten, ktorý stihne za jednu noc vypiť najviac 'drinkov'. V tomto asi tkvie príčina, prečo niektorí profesori a niektoré školy svojich študentov na výlety nepúšťajú..., pretože je to o ľuďoch a o dôvere v nich.
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
