národných dejín. Pozvánka z Prahy prináša nielen bezpečnostné, ale aj politické a civilizačné primknutie k západnému spoločenstvu. Znie to ako fráza, a z úst mnohých slávnostných rečníkov to aj fráza je, ale je to fakt.
Zároveň, ako sme už viackrát pripomenuli, sa nedá prehliadnuť markantná kvalitatívna devalvácia druhej vlny rozšírenia NATO; kým v r. 1999 sa pozývalo na základe výberového konania do elitného klubu, teraz to bola temer náborová akcia. S Rumunskom a Bulharskom dokopy je v r. 2002 v NATO vítaný už každý štát so správnou geografickou polohou vykazujúci elementárne prvky demokracie, ak spĺňa jedinú podmienku - a to, že jeho premiér sa nevolá náhodou Vladimír Mečiar. Vedno s analytikom Ivo Samsonom sa preto dá aj konštatovať, že pražské pozvanie nemá takú politicko-morálnu hodnotu, akú by malo madridské o päť rokov skôr. Premiér Dzurinda a spol. preto majú právo na pocit dobre odvedenej práce, spokojnosť i gratulácie, na nejaký obdiv a extra chválospevy však dôvod nie je. Splnili si svoju psiu povinnosť, nič viac.
Táto v podstate banálna pripomienka nemá pokaziť oslavu, ani znehodnotiť výkon Dzurindovej garnitúry. Tá, napokon, odviedla na poli prípravy na členstvo azda aj kvalitnejšiu robotu, než rýchlejší susedia (viď kritiku Maďarska v poslednom čísle Foreign Affairs, či staršie výhrady voči Čechom). Porovnanie s posledným rozšírením je iba pripomienkou, že o dva roky, ak všetko dobre pôjde, budeme inaugurovaní už do úplne iného NATO, než do akého sme sa kedysi hlásili.
Diametrálny rozdiel spočíva v prehodnotení bezpečnostnej doktríny najsilnejšieho člena NATO, USA. Jedenásty september 2001 dlhodobo mení alianciu väčšmi, než ktorúkoľvek inú planetárnu inštitúciu. Hľadanie novej identity NATO, ktoré začalo pádom berlínskeho múra a "prežilo" aj summity v Madride a Washingtone, našlo svoje definitívne vyjadrenie vo formulovaní "asymetrických hrozieb" - globálny terorizmus a zbrane hromadného ničenia v jeho rukách. Prvým prejavom zmeny vnímania zo strany USA je Rada NATO-Rusko, ustanovená na jar v Reykjavíku.
A minulotýždňová Praha s hromadným rozšírením je druhou etapou transformácie. Jej ústredným znakom je oslabenie vojenského rozmeru aliancie a posilnenie politického - NATO by sa, podľa predstáv USA, mohlo stať platformou hľadania širšej dohody v ťažení proti terorizmu. Bush totiž nepotrebuje ozbrojenú podporu chudorľavých spojencov, on potrebuje skôr akúsi koalíciu minimálneho konsenzu. Čím širšia bude, tým lepšie, na demokratických a ekonomických parametroch až tak nezáleží. Preto sa Bush najnovšie objíma s "priateľom Vladimírom" (Putinom), preto mu neprekážajú ani vyznamenania z rúk exboľševika a zločinca Illiesca.
A treba vidieť jasne - ak USA tento transformačný projekt NATO nevyjde, aliancia padne do bezvýznamnosti a premení sa na druhú OBSE. Jednoducho preto, lebo vojensky - s výnimkou Británie a Ruska (ktoré sú momentálne jeho najlepšími spojencami) - Washington z tejto partie ozaj nikoho nepotrebuje. To je realita a kontext, do ktorého sa zaradí Slovensko. Otázka je, že ako.
Istým kompasom môže byť pražské vyhlásenie tzv. Viľniuskej desiatky (sedmička pozvaných + Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko). Silná politická podpora USA v irackej kauze, vyjadrená v tomto dokumente, je znamením, že noví členovia by mohli zohrať v rámci "európskeho krídla" NATO vyvažovaciu rolu, a to smerom k posilneniu britského vplyvu a oslabeniu francúzsko-nemeckej osi. Nie je to, samozrejme, také jednoduché, keďže tie isté krajiny sa uchádzajú aj o členstvo v EÚ. Nedávny spor s Bruselom okolo podpisu dvojstrannej dohody Rumunska s USA ohľadne Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny jasne naznačil kontúry možných konfliktov.
Práve tento scenár však dáva NATO nádej na prežitie ako najsilnejšej vojensko-politickej organizácie. A teda aj nádej na výrazné slovo strednej a východnej Európy v riešení a zabezpečení globálneho mieru. Slovensko a šesť "kolegov" môže zariadiť, aby Európa znela v budúcnosti zodpovednejším hlasom. Máme na to vynikajúce dispozície, keďže, na rozdiel od starých európskych členov NATO, vlastníme cennú skúsenosť s obdobím útlaku a neslobody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
