belasej oblohe vzájomných vzťahov, ako sa onehdy vyslovil slovenský premiér, ruší dvojstrannú komunikáciu už viac ako rok. Otázka, či sa niečo po dnešku zmení, zostáva otvorená - šanca ale je.
Pokračovanie sporu by bolo idiotizmom - a to obojstranným. Maďarský krajanský zákon, tak ako bol prijatý ešte bývalou koalíciou Fidesz-FKGP-MDF, je len široké nacionálno-teatrálne gesto, ale bez obsahu. Tzv. výhody, ktoré Orbánova garnitúra, aj s podporou teraz vládnych socialistov, svojim menšinám v zákone garantovala, sú vecne zanedbateľné a málo príťažlivé. Ba pre niektorých príslušníkov menšiny dokonca aj urážlivé a ponižujúce. Objavila sa trebárs veľmi rozumná úvaha, že je absurdné, aby potvrdenie, či je niekto dostatočne "pravý Maďar", a teda oprávnený stať sa držiteľom preukazu, vydávali menšinové spolky a cirkevné spoločenstvá.
O nízkej atraktivite výnosov tohto zákona dostatočne vypovedá počet slovenských držiteľov bumažky so svätoštefánskou korunou, nepresahujúci 10% občanov maďarskej národnosti. (Iba o čosi viac, ale stále ďaleko pod 50%, je "štatútových Maďarov" v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine.) O to hlbší je symbolický presah tejto normy, ktorú sme na Slovensku a v Rumunsku pochopili ako nejakú pokútnu snahu o revíziu Trianonu a znovuzjednotenie Maďarov. K rozšírovaniu takýchto dojmov prispel aj nacionálny ťah Orbánovej vlády, v predvolebnom roku už skutočne neznesiteľný.
V princípe je ale celý konflikt úplná blbosť: Keby sa zákon začal v plnom rozsahu uplatňovať, svetové slovenstvo si to ani nevšimne a vlások sa mu na hlave neskriví. A keby sa ten istý zákon od zajtra kompletne zrušil, svetovému maďarstvu žiadna škoda nevznikne a bude sa mu dariť rovnako dobre (zle), ako doteraz. Faktom ale je, že vzhľadom na presne rok a mesiac starý nález Benátskej komisie má Slovensko nárok vyžadovať úpravy v zákone. Či už je motorom principiálne zaujatie, alebo prestížna potreba ukázať, že nebudeme skákať, ako Maďari pískajú.
Nová Medgyessyho vláda už aj pripravila zmeny, ktoré si dala odobriť tzv. Stálou maďarskou konferenciou (združenie zástupcov menšiny v susedných krajinách). Otázkou dneška je, či ich odobrí aj Dzurinda. Podľa Bugára, ktorý týždne premával medzi premiérmi v role parlamentára, sú šance na dohodu veľmi dobré. Zákon totiž bude podľa "vnútromaďarskej" dohody novelizovaný v tom zmysle, aby sa mimovládne organizácie úplne zbavili agendy vydávania tzv. maďarských preukazov, ktorá by prešla na príslušné zastupiteľstvá MR. Tým by sa mala riešiť prvá slovenská námietka. Druhá potom - paradoxne - dokonca rozšírením zákona, ktorý by ako prijímateľov príspevkov od maďarského štátu určil popri rodičoch školopovinných detí aj inštitúcie. A následne, vo zvláštnej dohode so Slovenskom, by sa vymedzilo, že smerom do SR sa môže realizovať školská podpora iba prostredníctvom inštitúcií. Tým by mal byť odbúraný údajný diskriminačný prvok zákona, keďže etnická príslušnosť dieťaťa by prestala byť kritériom pre priznanie príspevku vo výške 20 tisíc forintov.
Pár hodín pred stretnutím premiérov nemá význam rozoberať tieto nuansy. Ak sa na ich príprave podieľala aj SMK, pričom vývoj priebežne konzultovala s koaličnými partnermi, tak akási základňa pre dohodu je načrtnutá. So zreteľom na fakt, že vecne ide o hlúposti, sa ale ešte zvýrazňuje politický rozmer kauzy. Keby Dzurinda úpravy odmietol, dostal by SMK do veľmi zložitej situácie, veď Bugár nielenže "poslíčkoval" medzi ním a Medgyessym, ale smerom k vlastným voličom aj vystupoval ako garant obojstranne akceptovateľnej zmeny. Pri odmietnutí a ďalšom tlaku na Budapešť by sa stala klzkou nielen pozícia SMK v koalícii, ale aj pevnosť koalície ako takej, keďže bez SMK nemôže existovať.
Keďže prípadná roztržka by mala aj vážne medzinárodné následky, musel by to byť skutočne bláznivý politik, ktorý by kvôli tejto nezmyselnej a bezobsažnej kauze siahal na súdržnosť koalície. Tri týždne pred kodanským summitom by bolo veľmi zlým odporučením pre obe krajiny, keby v rok a pol starej záležitosti nevedeli preukázať akýsi kompromis. Aj z tohto dôvodu je preto dosť reálne, že Dzurinda - isteže, s nejakými výhradami - na novelu kývne.
Napokon, dobrým signálom je aj mimoriadne vrelé prijatie Bugára, ktorý sa ako jediný z koaličných lídrov zúčastnil na nedeľňajšom kongrese SDKÚ. Ako poznáme slovenskú politiku, keby obe strany mali nakročené do konfliktu, asi by sa predseda SMK už nechal zastupovať náhradníkom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
