Hladinu rozrušil najmä veľmi ostrý výrok US veľvyslanca Weisera o nebezpečí korupcie na najvyšších miestach. Tá by sa údajne mohla stať aj prekážkou hladkého ratifikačného procesu, keďže vysokí politici osobne angažovaní v takýchto kauzách môžu byť vydierateľní spravodajskými službami "mimonatovských" mocností.
Weiser má pravdu - ide o pliagu, na Slovensku do hĺbky i šírky neskonale zažranejšiu, než v priemere krajín NATO. Na strane druhej, fakt je ten, že pripravovaná novela zákona o utajovaných skutočnostiach radikálne zníži počet osôb (dnes cca 5000), ktoré sú vyňaté z preverovania NBÚ. Keďže je Slovensko veľmi malou krajinou a zahraničná dôvera k NBÚ naopak jedna z najvyšších medzi domácimi inštitúciami, korupčná prekážka nemusí byť až taká dramatická; dá sa predpokladať, že vydierateľná osoba sa k tajomstvám aliancie bude dostávať veľmi ťažko.
Navyše, existujú už aj v členských krajinách prípady korupčného správania, ktoré budeme ťažko prekonávať. Kto neverí, nech si preštuduje napr. českú kauzu Srba (generálny sekretár MZV a agent vojenskej rozviedky ČR, obvinený z pokusu o nájomnú vraždu, doslova organizoval korupciu na "zamini"). Ak toto Česi prežili bez vyhadzovu z aliancie, tak nám sa už nemôže nič stať...
Do značnej miery sú pravdivé aj obranné repliky Dzurindu, ktorý sa "ospravedlňuje" v tomto kontexte priechodným, ale inak neznesiteľným "argumentom": SR sa v rozšírení korupcie nijako zásadne od okolia neodlišuje. Výročné rebríčky Transparency International (TIS) premiéra v tomto potvrdzujú (napr. r. 2001: SR index 3,7; ČR takisto 3,7; PR - 4,0; MR - 4,9). Čo je azda ešte podstatnejšie, trend týchto indexov korupcie, ktoré TIS meria od r. 1998, je v SR stagnujúci, kým v okolitých štátoch sa zhoršuje. Pravda, z lepších počiatočných pozícií...
V jadre debaty, ktorou je vzťah korupcie špeciálne na Slovensku k vstupu do NATO (ale aj EÚ), sa teda premiér s fakticitou veľmi nemíňa. Navzdory tomu spôsob, akým pomery (resp. vlastnú vládu) obhajuje, je absolútne nevhodný. Resp. už aj túto hranicu prekročil; nedeľňajšia spievanka Dzurindu o tom, že si "nenechá vnútiť túto tému preto, lebo to možno vyhovuje niektorým lobistickým kruhom", je škandalózna a svedčí asi o troch veciach: Okrem straty súdnosti ešte o paranoji a čo je najhoršie, aj o tom, že Dzurinda nemá naozaj silnú vôľu proti korupcii bojovať.
Fakticky, nie je to prvýkrát, čo premiér podobnou rétorikou banalizuje problém. Hoci sa v medzinárodnom porovnaní nemýli, v krajine s takým výskytom korupcie, aká je na Slovensku, by žiadny politik, a tobôž premiér, nemal klásť dôraz na "poľahčujúce" okolnosti. Motív "nepredramatizovania" otázky môže vyťahovať pri debatách s politickými partnermi, smerom k slovenskej verejnosti však znie z úst premiéra nepatrične.
Nie je vylúčené, že Dzurinda má poznatky, že nejaká loby pretláčala cez médiá korupčnú indíciu, aby si vylepšila vlastné vyhliadky v nejakom tendri či obchode či kdekoľvek (Govnet-KISS, napríklad ??). Zovšeobecniť ale tento jav do miery, že sa z neho stáva "argument" v prospech "nedramatizovania", to chce naozaj vyvinuté štádium stihomamu - dá sa normálnym rozumom predstaviť, že by niekto systematicky týmto spôsobom chcel diskreditovať vládu?
Dzurindove neprestajné "áno, ale", keď sa zvrtne reč na korupciu, zakladá skutočne podozrenie, že tento problém podceňuje. Alebo úmyselne zľahčuje... Faktom je, že dôveryhodnosť jeho protikorupčného zanietenia nie je vysoká aj vzhľadom na osobnú anamnézu. Dá sa v nej nájsť asi päť prípadov, v ktorých žije indícia, že ak už Dzurinda nebol v korupčno-klientelistickej hre priamo zainteresovaný, tak čosi aspoň kryl či skrýval. Od najstaršieho po najmladší prípad: Kauza tzv. podplácania novinárov, kauza tendra na verejné osvetlenie BA a telefonické odposluchy (aktéri Vavrík, Kresánek, Miškovský), obrana Palacku, kauza predaja akcií VSŽ, kauza vláčikový tender. Ešte raz: Ani v jednom z prípadov sa nedá tvrdiť, že by bol tento premiér priamo v afére namontovaný, jeho správanie však od kauzy ku kauze vyvolávalo rôzne druhy pochybností.
Korupcia je na Slovensku obrovský a abnormálne členitý problém a zaslúži si najtvrdšiu prevenciu i represiu štátu. Nie preto, že budeme nekompatibilní v NATO a EÚ, ale preto, lebo v takto zasvinenom prostredí sa nedá slobodne žiť, podnikať a tvoriť. Akákoľvek bagatelizácia, hoci vo vecne správnom kontexte, je preto zhubná. Stokrát, ak vychádza z úst premiéra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
