vesmíru - je čosi samoúčelné, čo nemá praktický význam. Umele družice dnes slúžia rozmanitým a nanajvyš praktickým účelom - sú napríklad základom veľmi presného navigačného systému (GPS), slúžia na komunikačné účely, vysielajú sa z nich televízne a rozhlasové programy, sledujú zmeny počasia, vegetácie a ďalšie javy na našej planéte a poskytujú mnoho ďalších informácií. Ani kozmonauti na dnes jedinej družici s ľudskou posádkou - na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS (International Space Station) - sa takpovediac nenudia. Okrem plánovaných vedeckých experimentov sa posádka venuje aj snímkovaniu Zeme, pričom sa jej občas podarí zdokumentovať náhodný a nepredvídaný prírodný jav či dokonca prírodnú katastrofu na našej planéte. To sa neádvno podarilo terajšej posádke ISS, ktorú tvoria dr.Peggy Whitsonová, Valerij Korzun a Sergej Trešev. Tá zhotovila veľmi kvalitné fotografie oblasti, v ktorej 20. septembra došlo ku katastrofálnemu kolapsu ľadovca a následnému zosuvu pôdy. K tejto prírodnej katastrofe došlo na severnom svahu hory Kazbek, ktorá je jendou z najvyšších hôr pohoria Kaukaz. V už spomenutý deň došlo ku kolapsu ľadovca na úbočí Džimarai-Choch, pričom kolabujúce masy ľadu narazili do ľadovca Kolka, čím sa spustila lavína ľadu, balvanov a zeminy. Táto lavína prešla 24 kilometrov a pochovala pod sebou niekoľko malých dediniek v ruskej republike Severná Osetia, pričom zahynuli desiatky ľudí. Ľadová suť zatarasila nižšie položené rieky a potoky, pričom vzniklo niekoľko jazier, z ktorých jedno zaplavilo dedinku. Tieto jazerá sa môžu hocikedy vyliať a ohroziť ďalšie dediny v údolí. Skupina ľadovcov Kazbek-Džimarai sa rozprestiera na ploche 70 km2, pričom v tejto oblasti dochádzalo ku kolapsu ľadovcov už v minulosti - prvý záznam o takejto udalosti je z 18. storočia. V roku 1902 - teda presne pred 100 rokmi - došlo k podobnému katastrofálnemu kolapsu ľadovca ako teraz, pričom zahynulo 32 ľudí. V roku 1969 sa časť ľadovca Kolka opäť zosunula, tentoraz však nedošlo k obetiam na ľudských životoch a ani neboli ohrozené dediny.
Posádka ISS fotografovala oblasť kaukazských ľadovcov pre ruský vedecký projekt URAGAN, ktorého cieľom je študovať zmeny ľadovcov v závislosti na zmenách globálnej klímy. Na prvej snímke oblasti, ktorú kozmonauti urobili 13. Augusta, vidno ešte neporušené ľadovce, pričom nikto nepredpokladal, že už o niekoľko týždňov dôjde ku katastrofickému zosuvu, ktorý pochová horskú dedinku Karmadon. Na snímke z 19. októbra však už vidno celý rozsah katastrofy, ktorá sa medzitým udiala. Pre vedcov majú tieto snímu mimoriadny význam aj preto, lebo ich môžu porovnávať s údajmi z prístroja ASTER (to je na družici umiestnený rádiometer, ktorý meria tepelnú emisiu a reflektivitu zemského povrchu). Tieto údaje dokumentujú rýchle zmeny jazier, ktoré vznikli z roztopenej vody ľadovcov. Na snímke, ktorú ASTER urobil 27. septembra, ešte nie je pod dolnou hranou ľadovca Kolka žiadne jazero. Expedícia ruských vedcov do tejto oblasti spozorovala novovytvorené jazero po prvý raz 5. októbra a už 6. októbra ho identifikovala na snímke z prístroja ASTER. Plocha jazera sa v období od 6. do 19. októbra neustále zväčšovala, čo je potenciálne veľmi nebezpečné, pretože môže dôjsť k vyliatiu vody a bahna do obývaných údolí. Snímky z vesmírnej stanice sú však cenné aj preto, lebo sú snímané pod veľmi šikmým uhlom. To umožňuje - napríklad na základe tieňov - vytvárať veľmi plastické trojrozmerne pôsobiace obrazy snímanej oblasti. Táto metóda, ktorá veľmi dobre zvýrazňuje reliéf krajiny, sa uplatnila aj pri snímaní Mt.Everestu a oblasti Dhaulagiri v Himalajach. Interpretáciu snímok uľahčuje aj to, že posádka ISS môže vykonávať fotografické snímkovanie pri rôznych polohách Slnka, teda pri osvetlení terénu pod rôznymi uhlami. Výskum kaukazských ľadovcov sponzoruje Ruská agentúra pre základný výskum a podieľajú sa na ňom najmä vedci z Moskovskej štátnej univerzity a z Ruskej akadémie vied.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
