zmierlivo a po havárii ešte spoločne pchali do hlúpych hláv aj "halászlé". Včerajšok ale zakladá horúci konflikt do budúcnosti. Ako v medzištátnej rovine, tak aj vnútri slovenskej vládnej koalície. Trikrát fuj.
Svedčí len o charaktere impulzívneho a nevypočítateľného politika ten spôsob, akým Dzurinda zmietol zo stola maďarské návrhy. Slovenská diplomacia od januára trúbila, že má proti zákonu dve "principiálne" námietky. A v oboch predmetných oblastiach (pôsobnosť mimovládnej organizácie Za spoločné ciele a etnicky definované vzdelávacie podpory) Maďari vypracovali kompromisné návrhy. V tej druhej téme dokonca za spolupráce SMK, ktorej predseda osobne tvrdí, že Dzurinda so zmenou súhlasil.
Ak dnes slovenský premiér hovorí, že celý zákon je neprijateľný a má k nemu 15 ďalších pripomienok, tak sa treba pýtať, prečo o zmene slovenského stanoviska mlčal. Prečo nedal Maďarom vedieť, že úzkych miest je zrazu ďaleko viac a mali by sa snažiť riešiť všetkých 15 bodov. Prečo Bugárovi, ktorý vymyslel riešenie školských príspevkov, Dzurinda aspoň nenaznačil, že to je iba jedna kauza a trinásť nových pribudlo?
Otázka, že odkiaľ sa vzali nové slovenské pripomienky, nie je vecne podstatná, ale odpoveď na ňu je symptomatická. S vysokou pravdepodobnosťou pochádzajú zo správy raportéra Rady Európy Jürgensa, ktorý došiel ešte v septembri k záveru, že Maďari by mali zákon kompletne zrušiť alebo "radikálne novelizovať". To je síce pekné a pre Slovensko povzbudivé. (Ak teda prehliadneme fakt, že máme takých slabých právnikov, ktorí 13 slabín zákona nezbadali.) Nesvedčí však o dobrej vôli dohodnúť sa. Bratislava jednoducho nehľadala cestu k zmieru, ale svoje stanovisko ešte nezrozumiteľne pritvrdila. Prečo?
Dobrá vôľa je pritom v tejto hlúpej kauze absolútne kľúčová. Už stanovisko Benátskej komisie spred vyše roka totiž konštatovalo, že maďarský zákon má cezhraničné (exteritoriálne) účinky. Ich neprijateľnosť sa však dá odstrániť DOHODOU ZAINTERESOVANÝCH KRAJÍN. Dzurinda teda má právo hovoriť o narušení suverenity štátu v súvislosti s týmto zákonom, ale iba preto, lebo sa nechce o jeho aplikácii dohodnúť. Suverenita môže byť narušená iba dovtedy, kým neexistuje dohovor dvoch štátov o pravidlách či procedúrach spornej normy. "Nie je možné, aby na území SR platil zákon, s ktorým NR SR nesúhlasí". Fajn - správne. Ale prečo treba nesúhlasiť, keď v dvoch doteraz sporných bodoch sú na stole pokusy o kompromis, pričom s jedným z nich sa už súhlas vyslovil?? Čo je toto za politiku?
Niežeby Maďari sa mali čím chváliť. Už pätnásťkrát sme napísali, že celý zákon - pôvodný či novelizovaný - je krivá nacionálna úchylka, prázdne gesto ku krajanom, ktoré im väčšmi poškodí ako pomôže. Zvrátená je už základná filozofia zákona - vyplýva z nej, že cesta k blahu menšinového bytia vedie cez rozdávanie podpôr a úľav z budapeštianskej kasy, čím tamojšia vláda dokazuje akože svoj záujem o celé "maďarstvo". Doslova smiešny je potom konflikt tejto filozofie s realitou maďarského rozpočtu - povaha a výška príspevkov je taká zanedbateľná, že vzniká dojem, že pohľadom z Budapešti je každý menšinový Maďar buď bezdomovec, alebo žobrák...
Dobre - keď im do šťastia chýbajú zľavy na trolejbusoch, zadarmo vstup do múzeí a 2 500 Sk na hlavu dieťaťa ročne. Podstatnejšie je, že Medgessy sa dopustil podobnej chyby ako Orbán - okrem spomenutých školských almužien konzultoval úpravy v zákone ostentatívne najprv so zástupcami menšín a Dzurindovi predložil až návrh zmien, s ktorými ide už v decembri do parlamentu. Keby s novou slovenskou vládou nadviazal kontakt hneď po jej vzniku a vypýtal si oficiálne stanovisko, mohlo to teraz dopadnúť inak. Načo existuje 12 (!) odborných komisií, zriadených základnou medzištátnou zmluvou?
Základná zadubenosť Maďarov spočíva však v skutočnosti, že je im absolútne jasné, že vnútri únie smerom k SR tento zákon aj tak končí. Priznal to v stredu ráno aj minister ZV László Kovács. Do spoločného vstupu so SR zostáva - podľa najnovšieho - 17 mesiacov. Na akú Máriu je im zákon, platný rok? Ktorému menšinovému Maďarovi stojí za to, skasírovať 2 500 Sk za cenu takéhoto sporu?
Situácia je dosť zlá, ani na jednej strane nevidieť známku ochoty kamsi ustúpiť. Sám najväčší "insider" Bugár dáva dohode malú nádej. Možno by ešte mohla byť riešením arbitráž z Bruselu. Ak sa čosi neprihodí, po predvianočnom schvaľovaní v maďarskom parlamente sa môžeme na Slovensku dostať na pokraj koaličnej krízy. A to teda bude exteritorialita - ako sviňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
