ktorá otriasla základmi formuly jeden. Sedemnásť pretekov a sedemnásť umiestnení na stupňoch víťazov v jednej sezóne sa doteraz nikomu nepodarilo a trúfam si povedať, že sa už nikomu ani nepodarí. Michael Schumacher na bolide ferrari F2002 absolútne opanoval štartové pole a sebecky pokoril takmer všetky zvyšné rekordy.
Mnohí fanúšikovia tohto športu už začali pochybovať o zmysle takýchto pretekov, no nemali by sme zabúdať, že v histórii sa takéto obdobia takmer pravidelne opakujú. Stačí si napríklad pripomenúť obdobie Alfy Romeo z rokov 1950 - 51, Ferrari v rokoch 1952 - 53, Mercedesu (1954 - 55) alebo McLarenu v rokoch 1988 - 89 a Williamsu 1992 93 (pozn. vypísané roky sa snažia zachytiť iba vrcholy, no v mnohých prípadoch obdobie trvalo výrazne dlhšie). To že dnes Ferrari absolútne valcuje súperov však asi nie je hlavným dôvodom nespokojnosti. Vlnu pobúrenia vyvolávala až okatá tímová réžia "červených", ktorí pred zrakmi celého sveta arogantne demonštrovali totálnu technickú nadvládu. S výsledkom pretekov si doslova pohrávajú a neuvedomujú si, ako škodia vlastnému športu. Aj v časoch výraznej nadvlády jedného tímu, aké sme zažili napríklad v rokoch 1988 - 1989 si totiž Ron Dennis nedovolil rozhodnúť, či zvíťazí Senna alebo Prost a nechal pretekárom voľnosť. Je to síce menej zaujímavé ak sa rozhoduje iba medzi pilotmi jedného tímu, no stále zaujímavejšie, ak sa výsledok nemanipuluje. Priznám sa, že by som vedel pochopiť mnohé tohtoročné rozhodnutia Rossa Brawna a Jeana Todta, no tím formuly jeden tu nie je iba kvôli svojim sponzorom, ale aj kvôli divákom a to mení celú optiku pri pohľade z druhej strany.
Nebyť tejto neúctivosti voči verejnosti, tak by sme voči výsledku tímu Ferrari nemohli mať ani najmenšiu námietku. Je jednoducho absolútnym faktom, že vďaka nesmierne tvrdej a profesionálnej práci sa technicky dostali vysoko nad svojich súperov. To im slúži ku cti. Rovnako tak musíme uznať, že nech už je nám ten Schumacher sympatický viac, či menej, je to suverénne jeden z najväčších, ak nie najväčší zjav celej histórie automobilového športu. Kombinácia pracovitosti, inteligencie, talentu, technických znalostí, tvrdosti v prístupe k práci v spojení s neukojiteľnou túžbou víťaziť znovu a znovu robí z tohto človeka stroj na víťazstvá! Schumacher je naviac absolútne bezchybný aj v súkromnom živote a pre verejnosť, ktorá má rada viac "živočíšne" typy, sa stáva už antipatickým (dokonca aj v Nemecku!). Ak však chceme zostať objektívni, tak musíme vziať do úvahy aj slová legendárneho britského novinára Murraya Walkera. "Ľudia otrávení Schumacherovou bezchybnosťou by si mali uvedomiť, že ten chlapík je žijúci génius. Niekto taký sa v histórii objaví iba veľmi zriedka. My všetci, ktorí teraz sledujeme jeho kariéru v priamom prenose by sme sa mali z tejto príležitosti radovať. Niekoľko rokov po skončení jeho kariéry budú ľudia o ňom rozprávať s takou úctou akú dnes máme pri vyslovení mien ako Tazio Nuvolari, či Enzo Ferrari."
Ako je to teda s kontraverzným päťnásobným majstrom sveta? Áno, môžete oponovať, že Fangio mal svojho Mossa, Senna mal Prosta, Graham Hill Jimma Clarka, no Michael Schumacher seberovného súpera nemá. Prečo? Je to jeho šťastie, že mu ho doba nepriniesla, alebo je tak výnimočný, že ani najlepší zo zvyšku sveta na neho nestačia. Boli azda Mika Häkkinen, či Jacques Villeneuve slabší pretekári? To rozhodne nie. Sila Nemcovho génia však neplynie iba z jeho jazdeckých dispozícií. Uvedomme si, čo Schumacher vybudoval z tímu Ferrari, ktorý sa v dobe jeho príchodu márne snažil vyskočiť nad priemer. Dokázali by to isté zmienení piloti? Villeneuve má takúto príležitosť v tíme BAR. Nechýba odhodlanie ani kapitál, no napriek tomu majster sveta z roku 1997 nedokáže vytvoriť tím, ktorý by dokázal postaviť konkurencieschopné auto. Häkkinenovi zasa chýbala schopnosť pasovať sa aj so slabším autom. Akonáhle auto nestačilo na konkurenciu, tak Fín iba kalkuloval a podával priemerné výkony. Čo teda robí Schumachera Schumacherom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
