neopomenuli jej krásu a múdrosť. Dnes by bola zaiste táto nádherná a pôvabná žena významnou profesorkou filozofie a ak by stála o titul miss, určite by ho získala. No v 3. storočí, kedy žila v Alexandrii, sa z pyšnej a namyslenej ženy stala nebojácna kresťanka, ktorá si musela veľmi tvrdo obhajovať svoje učenie. Stála pri tom pred prísnou a neoblomnou porotou 50 pohanských filozofov. Svojou výrečnosťou ich dokázala obrátiť na kresťanskú vieru, keď priznali, že z mladej devy hovorí sám Duch boží. To si však nemyslel samotný cisár Maximin, pred ktorým tiež vyznala vieru a nabádala ho, aby sa zriekol pohanstva, Dal ju uväzniť a mučiť na kolese s ostrými hrotmi, ktoré malo pri otáčaní drásať jej telo. Avšak zázrakom sa koleso rozpadlo. Tento mučenícky nástroj sa stal neskôr jej charakteristickým atribútom. Ona sama sa stala patrónkou všetkých povolaní, ktoré narábajú s kolesom alebo nožom, čiže kolárov, hrnčiarov, mlynárov, pradiarov, lodiarov, ale aj kaderníkov a krajčírok. Nakoniec bola sťatá mečom a podľa legendy anjeli odniesli jej ostatky na horu Sinaj. Dodnes je starý kamenný kláštor v horách miestom jej posledného odpočinku, kam ročne prúdia tisícky pútnikov.
K tomuto dňu sa viaže mnoho zvykov. S Katarínou súvisela povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je v tento deň žena, sa bude po celý rok rozbíjať riad. To inšpirovalo mládencov, ktorí v domoch, kde bývali Katky rozbíjali starý hlinený riad. V noci vraj z mnohých domov poodnášali rôzne náradie, alebo nejaké časti z brán, či plotov, ktoré schovali alebo položili na ťažko dostupné miesta. Tí, ktorí ich potom zhľadávali často v duchu hromžili na nezbedných mládencov, ale také žartíky boli dovolené a tak mali byť aj tolerované. V živote roľníkov to bol aj deň, kedy sa definitívne zakončilo pasenie dobytka a započalo sa so strihaním oviec. Svoju mzdu dostali paholkovia, honelníci, pastieri a ak sa rozhodli, mohli zmeniť službu.
Dávnu tradíciu v mestskom i dedinskom prostredí u nás majú katarínske tanečné zábavy. Bola to posledná spoločenská príležitosť s muzikou a tancom pred adventom, preto si ľudia chceli naposledy užiť. V priebehu väčšiny katarínskych tanečných zábav platilo "ženské právo". Ženy si vyberali tanečníkov, starali sa o občerstvenie, platili hudbu. Len o polnoci bola mužom doprianá volenka. Často sa tancovalo až do bieleho rána.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.