boli vo svojom súkromí osamelé a väčšinou nešťastné ženy a hrdý titul "kráľovná" bol iba púhym titulom, v skutočnosti na európskych kráľovských dvoroch vládli favoritky. V dejinách sú časté prípady, že zmenu štátnej politiky niektorého z kráľovských dvorov v Európe vyvolali milé úsmevy povoľných dvorných dám. Milenky kráľov držali v rukách nielen politické opraty, ale udávali tón v móde, architektúre a mali silný vplyv aj na kultúrny rozvoj celej spoločnosti. Napr. rozhodujúcu úlohu pri výbere farby jedného z najkrajších palácov v Petrohrade, zohrala farba rukavičky milenky ruského cára Pavla II.

Naozajstný "zlatý vek" favoritiek nastal v období vlády Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV. Najvýznamnejšími osobnosťami medzi francúzskymi favoritkami boli: Madamme Pompadour (najšikovnejšia zo všetkých), ktorá si dokázala aj po ukončení vzťahu s kráľom udržať svoju pozíciu na kráľovskom dvore a ešte dlho potom zasahovať do francúzskej politiky. Ďalej to bola madamme Du Barry (najodvážnejšia postava na dvore), ktorá začala svoju kariéru ako "dievča pre všetko" v hostinci a skončila pod gilotínou ako najvplyvnejšia osoba v období panovania Ľudovíta XV. Tieto dve i všetky ostatné dámy - favoritky boli krásne, čo svedčí o dobrom vkuse kráľov. Čo na to hovorili manželia? - pretože favoritky boli väčšinou vydaté. Podľa vtedajších zvyklostí bolo veľkou cťou byť manželom kráľovej milenky. Nie však všetci manželia znášali svoj údel statočne a bez problémov. Takíto nepohodlní manželia boli poverení štátnou úlohou niekde veľmi ďaleko od Paríže, najlepšie v zahraničí alebo ich vyslali do vojny, v mnohých prípadoch boli otrávení alebo ich zasiahla dýka. Tí, čo nereptali, získali šľachtické tituly a s nimi nehnuteľnosti a doživotnú rentu.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.