ďalších zranil. Hlavné mesto Spojených štátov bolo ochromené, ľudia sa báli vychádzať z domovov, odrieklo sa mnoho kultúrnych a športových podujatí, nikto totiž netušil, kde krvilačný snajper zaútočí najbližšie. Až po nasadení špeciálnych jednotiek sa ho nakoniec podarilo chytiť a postaviť pred súd. Podobných prípadov v hlavnej úlohe s vraždiacimi maniakmi sa však v minulosti udialo niekoľko. My sa pozrieme na ten najznámejší, londýnsky . . .
Prvého septembra 1888 sa celým Londýnom šírila správa o beštiálnej vražde štyridsaťdvaročnej Mary Ann Nicholsonovej, ktorá sa stala nad ránom, v najhoršej štvrti hlavného mesta, Whitechapeli. Neznámy násilník jej dlhým nožom podrezal krk, no než táto nešťastnica stačila vydýchnuť naposledy, stihol jej ešte rozpárať brucho. Keďže išlo o chudobnú, špinavú štvrť, kde sa to len tak hemžilo lacnými krčmami, bordelmi, prostitútkami a najrôznejšími indivíduami, polícia tomu nevenovala zvýšenú pozornosť. Navyše Nicholsonová bola známa tým, že si na živobytie zarábala najstarším remeslom a tak sa kompetentní domnievali, že sa asi stala obeťou nespokojného zákazníka.
Lenže o osem dní sa neznámy zabijak opäť prihlásil o slovo. Tentoraz si vyhliadol chudorľavú Annie Chapmanovú, ktorá dopadla podobne, ako predtým jej kolegyňa. To sa už Whitechapelom začal šíriť strach. Bezbranné prostitútky sa báli vychádzať do nočných ulíc za kšeftom, pretože čosi ako pouličné osvetlenie, alebo nočné hliadky, boli v tomto londýnskom brlohu neznámym pojmom. Polícia si však nebezpečenstvo ďalšieho možného útoku uvedomovala a "poctila" Whitechapel svojou návštevou. Uniformovaní "bobíci", súkromní detektívi i samozvaní sudcovia z radov domobrany prečesávali okolie dňom i nocou.
Polícia medzitým obdržala list, v ktorom sa beštiálny násilník vystatoval a smial zástupcom zákona do očí. Okrem toho, že kostrbaté písmo bolo napísané červeným atramentom, mali vyšetrovatelia ešte malú stopu. Totiž prezývku, autor listu sa podpísal ako "Jack Rozparovač". Súdni lekári navyše zistili, že vrah whitechapelských prostitútok je ľavák a má značné vedomosti z anatómie, pretože je očividne schopný presne vybrať ľudský orgán.
Nebola to síce žiadna prevratná informácia, no polícia mala aspoň niečo, čoho sa mohla chytiť. Muži zákona začali ihneď preverovať duševne chorých chirurgov, mäsiarov, alebo delikventov známych svojimi sexuálnymi prehreškami. A zatiaľ čo vyšetrovatelia usilovne - ale zjavne neefektívne - pátrali, Jack Rozparovač ďalej vyčíňal. . .
Tridsiateho septembra objavila hliadka telo štyridsaťpäťročnej Elizabeth Strideovej, ktorá mala v jednej ruke strapec hrozna a v druhej bonboniéru. Tajomného vraha však zrejme niekto vyrušil, pretože obeť zostala nezohavená. Čo si tu odoprel, to si trúfalý Jack vynahradil už o hodinu (!) neskôr, keď mu do rany padla štyridsaťtriročná prostitútka Catherina Eddowesová. Tú priamo na blatistej uličke vypitval a časť obličky poslal svojim "lovcom" spolu s listom, v ktorom lámanou angličtinou stálo: "Posélám vám púlku ledviny, tú druhú sem si opékeu a zjedeu . . ." Šokujúce bolo, že len o niekoľko metrov vedľa hliadkoval policajt, ktorý však na počudovanie nič nepočul.
Dve vraždy za noc zrejme ukojili Rozparovačove zvrátené chúťky a šesť týždňov nedal o sebe vedieť. Desiateho novembra uprostred noci však netvor v ľudskej koži dostal opäť chuť na praktickú hodinu anatómie. Doplatila nato mladá Jane Kellyová, ktorú podrezal v jej vlastnej kutici. Vzápätí ju vypitval, srdce, pečeň, obličky a ďalšie orgány potom starostlivo porozkladal po miestnosti.
To však už mala polícia v rukách niekoľko adries podozrivých. Jedným z nich bol i vojvoda z Clarence, vnuk kráľovnej Viktórie. Vedelo sa, že trpí duševnou poruchou, má nevypočítateľné správanie a podobného muža v drahom obleku so šviháckymi spôsobmi vo Whitechapeli niekoľkokrát videli. Po piatej vražde ho radšej dali zavrieť do ústavu pre choromyseľných, kde o tri roky neskôr skonal.
Oveľa pravdepodobnejším Jackom Rozparovačom bol neúspešný právnik John Druitt, o ktorom sa vedelo, že z duše nenávidí ženy. Druitt sa onedlho po vražde Kellyovej utopil v Temži, zanechal však po sebe list na rozlúčku, ktorý zrejme mnohé vysvetľoval, no polícia ho kto vie prečo nikdy nezverejnila. Príčinou bolo asi jeho členstvo vo vplyvnom Klube Apoštolov, londýnskej smotánky, ktorého predstavitelia mohli využiť svoju moc, aby na klub nevrhli zlé svetlo a zároveň uchránili povesť svojho zosnulého člena.
Nech to už bolo tak či onak, po Druittovej samovražde a zavretí vojvodu z Clarence do blázinca, sa už Jack Rozparovač vo Whitechapeli neukázal . . .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
