Sisa BÁRDOVÁ a Mera KAROĽOVÁ
Horkokrvná bratislavská skupina Love 4 Money vo štvrtok 28. novembra odohrala v košickom klube Ges maximálne energický, pre túto kapalu príznačný koncert, akých je však v poslednej dobe v Košiciach žalostne málo. Atmosféru nepokazila ani relatívne malá účasť, ktorej dôvodom bola nedostatočná reklama na túto akciu. My sme sa porozprávali s výrazným frontmanom, spevákom Tomášom Palonderom, ktorý na pódiu pôsobil ako energetická bomba pripravená každú chvíľu vybuchnúť.
Ako sa vám dnes hralo?
-Veľmi dobre, toto je príjemný klub, je tu živá atmosféra aj veľké pódium, super svetlá. Ja som si celkom obľúbil Košice, takže ma sprevádza príjemný pocit vždy, keď tu hráme. Je to ďaleko, ďaleko od Bratislavy, a pritom to nie je dedina, ale pekné mesto. To všetko prispieva k tomu, že finálne mám veľmi dobrý pocit.
Bolo vidieť, že pre teba nie je problém zo seba vydať na pódiu maximum. Ako si tú energiu dobíjaš?
-Ako si ju dobíjam? No predsa tým, že sú tu ľudia. Keby tu boli len stoličky, asi by som sa netešil, asi by som sa nemal prečo snažiť, ale práve to, že sú tu ľudia, ktorí prišli práve kvôli nám, mám sa prečo tešiť. To by nemalo zmysel, keby som spieval tak na päťdesiat percent - (tri krát zaspieva Aleluja a napodobňuje chrápanie). Proste veci musia byť naplno!(pri tejto vete búcha päsťou do stola). Ja som aj vyrastal na takých kapelách, ktoré vždy "šlapali" naplno - proste, všetko alebo nič.
Takže, akú hudbu počúvaš?
-Ťažko povedať, lebo mám strašne veľa obľúbených kapiel, ale najradšej mám kultové, naozajstné kapely. Nemám rád tie, ako ich ja nazývam odvary, čiže, tým je povedané skoro všetko. To znamená, že deväťdesiat percent súčasnej produkcie mi vôbec nevyhovuje, mám taký pocit, že hudobný šoubiznis ide dole vodou, je to všetko z umelej hmoty. Naozajstné kapely, naozajstné, z ktorých ide život, mäso, krv, ako sú: Led Zeppelin, Black Sabbath, Guns´n´Roses, Faith No More, Alice In Chains, Pearl Jam, Seattle, ďalej Sting, Rachmaninov, Schopen, Bach...
Aký máš pocit zo slovenskej hudby?
-Ja som nikdy nevnímal slovenskú hudbu, už keď som bol malý, tak som si spieval: I just call to say I love you... Jediná kapela, ktorá ma na Slovensku naozaj inšpirovala a cítil som, že je kultová, je Tublatanka - to je asi jediná skupina, ktorá ma chytila, aj keď dnes už nie je atraktívna. Ostatné slovenské kapely sú podľa mňa slabé odvary, možno to teraz vyznieva ako rivalita, ale naozaj ma tu nič neinšpiruje. Ale zas na druhej strane sa mi veľmi páči No Name - to je podľa mňa veľmi vydarená formácia, tak isto Ivan Tásler, Misha, Beátka Dubasová, tieto veci si veľmi rád vypočujem, to určite nevypnem. Ale tie pseudokapely, ktorých je na Slovensku veľa, tak tie nemusím.
Ako by si pomenoval štýl hudby, ktorý hráte vy?
-No tak to je zmes funku, bigbeatu, popu. Každý, kto to počúva, tam určite počuje tieto tri zložky. Nemám rád ten názor, že hráme funky, lebo to je také nejaké malomeštiacke - to mi nesedí. Funky hrajú podľa mňa Monkey Bussiness, my predsa len hráme niečo menej identifikovateľné.
Je podľa teba vaša hudba vhodná na prezentovanie na veľkých festivaloch, alebo dávate prednosť klubovej atmosfére?
-No, ja by som si veľmi rád zahral na veľkých festivaloch. Predminulý rok sa nám podarilo hrať na Okey lete - to bol príjemný pocit, človeka nenechá ľahostajným, keď je tam veľa ľudí, veľké pódium, dobré ozvučenie. Vtedy ide kapela aj na dvesto percent. Ale príjemné sú aj kluby, ako Ges klub tu v Košiciach alebo Guru v Žiline.
Ako by si charakterizoval sám seba ako človeka? Si extrovert?
-Ja sa považujem za introverta, pretože ma pódiu mám povinnosť byť taký, aký som. Keď je niekto na pódiu, tak sa nemôže špárať v nose, musí tam dokázať svoje opodstatnenie. Ale vo svojom reálnom živote nijako nevyhľadávam spoločnosť, práve preto, že ma bohožiaľ ľudia poznajú z obrazovky a mne to maximálne nevyhovuje, keď na mňa niekto ukazuje prstom. Som oveľa spokojnejší, keď som v kľude, s mojou priateľkou, s rodičmi, s ľuďmi s ktorými si mám čo povedať, pri ktorých nemusím čeliť nijakým očakávaniam. Stále cítim, či v autobuse, alebo v kaviarni z tých pohľadov nejaké očakávania, že vzlietnem, alebo sa zo mňa vykľuje fontána.
Takže ti nevyhovuje, že si vlastne známa osobnosť?
-Nie, vôbec mi to nevyhovuje, ale nemôžem sa sťažovať, každé povolanie má svoje výhody aj nevýhody. Keby som nebol populárny a známy, tak by na náš koncert nikto neprišiel, čiže to musím znášať, treba si na to zvyknúť - neplačem v noci do vankúša.
Nenarúša tvoje účinkovanie v televízii chod kapely?
-Ani nie, to je len raz, sem-tam dvakrát do týždňa, takže to určite chod kapely neproblematizuje.
Šírili sa aj fámy o rozpade vašej kapely, čo si o nich myslíš?
-To sú obyčajné blbé reči, ktoré niekto vymyslel. Ľudia si mysleli, že keď som na obrazovke, nemôžem pôsobiť v skupine Love 4 Money. Ale tie dve veci si neodporujú. Žijeme na Slovensku, nie v Amerike. Keby sme boli v Amerike, uživím sa spevom, ale sme na Slovensku. Mne by oveľa viac vyhovovalo venovať sa jednej kapele a osobný čas tráviť s frajerkou, ale také sú okolnosti - mám možnosť moderovať, tak poviem super, beriem to. Je to len raz do týždňa, nie je to ako kopať uhlie, tak prečo nie?
Ale predsa len nastali zmeny v zložení kapely, však?
-Áno, odišiel Maťo Klimo, náš saxofonista - sexidol, keď začal trúbiť na saxofóne, tak z neho už nebol saxofonista, ale sexofonista. Odišiel, lebo sa nepohodol z jedným členom kapely. Chcel, aj si založil vlastnú kapelu a hráva, ale je to taký voľnomyšlienkar, nerád sa púta na jednu kapelu. Ináč sa žiadna zmena nestala.
Chystáte nový album, povedz o ňom niečo.
-Áno, chystáme, práve zháňame nového vydavateľa, lebo starý odišiel, pomaličky robíme nové pesničky, takže verím, že vo februári, v marci výjde náš druhý album.
Bude v niečom iný?
-Slovenské pesničky tam budú maximálne tri, pričom na prvom albume bola podmienka, že všetky pesničky musia byť slovenské a ja si myslím, že do tej hudby, akú robíme my, sa kvalitný slovenský text nehodí. Proste, ako v opere, tam cítiš, že talinčina je to pravé, nie rumunština, francúzština...V pop music, v bigbeate, v rocku - tam sedí angličtina, ako riť na šerblik. Ja si nemyslím, že za každú cenu musí byť v textoch slovenčina, ja osobne neviem spraviť dobrý slovenský text.
Kto vám píše texty?
-Texty si robíme sami- Matúš, ja. My sme taká dvojica- Lennon, McCartney. Hudbu robí viac Matúš, ja už len také detaily.
Kedy opäť zavítate do Košíc, bude nejaké turné?
-Na tomto koncerte sme maximálne prerobili, takže keď budeme mať pocit, že tu nebudeme úplne zadarmo, tak prídeme kedykoľvek.
Autor: ha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
