početné skupiny maturantov, z reproduktorov sa šírila popová hudba (inak skvelý nápad na prilákanie študentov do školy...). Niekto by si možno myslel, že sa tam koná veľký "žúr", avšak akcia bola ladená v duchu "propagácie štúdia na fakultách Technickej univerzity v Košiciach a prezentácie výsledkov v pedagogike, vedecko-výskumnej činnosti a spolupráci s praxou..."
Po návšteve dobre zásobovaného bufetu sme sa pred desiatou hodinou zamiešali do davu, ktorý nás zaviedol do Auly Maxima. Jej kapacita, žiaľ, nevystačila takému návalu ľudí. S oneskorením, ale predsa, sme privítali pána rektora Ing. Juraja Sinaya, Zdenka Trebuľu a ďalšie významné osobnosti. Dozvedeli sme sa, že táto univerzita bola založená už v 17.storočí, momentálne má 13 299 študentov a je to tretia najväčšia univerzita na Slovensku. Je otvorená všetkým. Pre študentov so zrakovým, sluchovým alebo telesným postihnutím vytvorila Bezbariérové centrum (BBC), ktorého úlohou je vykonávať technicko-poradenskú, metodickú a výcvikovú činnosť. (Mimochodom toto pracovisko nájdete takisto na TU K, aj na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika a na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach). Po týchto potrebných informáciách sme sa vydali "prebrúsiť" chodby rôznych fakúlt. Napriek tomu, že sme obdržali plánik univerzity, nebolo jednoduché nájsť to, čo sme hľadali. Málokedy sme natrafili na výrazné označenie "otvorených dverí",a z toho vznikal často chaos, blúdenie a neustále vypytovanie... Našou prvou zastávkou bola Strojnícka fakulta, kde sme si prezreli práce študentov z odboru Výrobných systémov s priemyselnými robotmi. Nasledovala návšteva Ekonomickej fakulty, kde sme si "odchytili" prívetivú Ing. Editu Farkašovú, vedúcu Katedry ekonomických teórií. Jej vyčerpávajúce odpovede nás nielen potešili, ale aj milo prekvapili. Okrem iného sme sa dozvedeli, že štúdium je trojstupňové: bakalárske, inžinierske, a napokon doktorantské, pričom práve v poslednej etape nastala zmena oproti minulému roku, keď už budúci "PhD." nie je zamestnancom školy, ale ostáva ďalej študentom a dostáva štipendium šesť až sedem tisíc korún. Na škole je rozvinutá práca s počítačmi, o čom svedčia aj tri slušne vybavené posluchárne. Počas štúdia si študenti založia "virtuálnu" firmu, o ktorú sa potom musia , pod dohľadom pedagóga, starať. Okrem toho majú študenti nonstop k dispozícií 25 počítačov, cez ktoré sa dokonca dá aj prihlásiť, či odhlásiť na skúšku. Prijatie na túto fakultu si však vyžaduje znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka. Tú potom možno využiť pri voľbe niekoľkých predmetov, ktoré sa (zatiaľ) vyučujú v anglickom a nemeckom jazyku. Po trojročnom štúdiu jazyka, študent získava štátnicu. Na rozdiel od iných fakúlt, tu sa nerobia prijímačky z ekonómie, o to väčší dôraz sa dáva na matematiku. Ale netreba zúfať, fakulta ponúka na predaj zbierku príkladov, ktoré po úspešnom prerátaní prinesú vytúžené ovocie. Totiž práve z tejto knihy sa vyberú príklady na prijímacie pohovory. Ani študenti z väčších diaľok nemusia mať strach o bývanie; každý kto býva ďalej ako 50 km, môže získať ubytovanie v internáte.
Naše kroky nás ďalej zaviedli na Banícku fakultu. Boli sme trochu nemilo prekvapení, pretože "baňa" asi "otvorené dvere" neuznáva, alebo cesta k výstavným laboratóriam nebola opäť dostatočne vyznačená. Našu neúnavnú snahu nájsť výstavné miesta "odbila" istá pracovníčka fakulty, ktorá nás poslala na študijné pracovisko. Tam vraj budú všetky naše otázky zodpovedané. Návštevu sme zavŕšili pohľadom na dva ,zrejme výstavné, teodolity (meracie prístroje) nachádzajúce sa vo vestibule budovy.
Umelecký zážitok sme šli vyhľadať na najmladšej fakulte, a to Fakulte umení. Tá bola o akcii dosť informovaná, prezreli sme si niektoré práce výtvarných umelcov a dizajnérov, avšak architekti mali pre nás dvere zatvorené. Snáď nám to vynahradia na Dni otvorených dverí Fakulty umení, ktorý by sa mal konať začiatkom budúceho roka.
Všetky informácie o Technickej univerzite nájdete tiež na internete, a to na: www.tuke.sk
Na záver možno akcii vytknúť zamknuté záchody, ale najmä nevýrazné označenie trasy. Otvorených bolo 45 laboratórií, ale na ich nájdenie by sme potrebovali aspoň niekoľko dní. Inak návšteva "študentského mesta v meste" bola veľmi prínosná, a ten, kto nebol, môže naozaj iba ľutovať. Málokedy býva prechádzka po školských chodbách taká príjemná...
Autor: Diana Ilečková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
