Korzár logo Korzár
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Licenčný agent FIFA V. Varga aj o tom, ako na pláži na Zakynthose päť dní "úročil" 150 000 mariek za Kožlejov prestup

Košice - Niektorí o ňom hovoria ako o šedej eminencii slovenského futbalu, väčšina ho uznáva ako futbalového odborníka vo svojom fachu, nájdu sa však

i takí, ktorí v časoch, keď šéfoval prešovskému Tatranu mu nevedeli prísť na meno, no s odstupom času chtiac-nechtiac uznali, že za jeho éry Tatran napredoval i prosperoval a zrejme by už ani neboli proti, keby sa mohli vrátiť späť staré časy, len aby sa dostal prešovský futbal zo súčasného marazmu. Distingvované a slušné vystupovanie už akosi automaticky patrí k jeho osobe. Reč je o Vladimírovi Vargovi, bývalom tajomníkovi bratislavského Slovana, Tatrana Prešov, kde neskôr aj šéfoval klubu, viceprezidentovi 1. FC Košice, členovi výkonného výboru SFZ a v súčasnosti licenčnom manažérovi FIFA.

Vo verejnosti vyznieva slovné spojenie licenčný agent FIFA, ako veľmi lukratívne povolanie.

"V prvom rade je potrebné povedať, že práca pri súčasnom slovenskom futbale sa nedá považovať za nejaké lukratívne povolanie. Tobôž už nie manažérske, respektíve agentske, pretože v poslednom období takmer žiadny hráč neprestúpil zo Slovenska do niektorého klubu v západnej Európe. Skôr je to výnimka. Posledným prípadom bol Szilárd Németh, ktorý je podľa mojich skúsenosti pán futbalista. Odvtedy tu nič podobné ´nevyskočilo´. Myslím si, že okrem Vitteka, ktorý už i trochu dozrel a pár mladíkov, ktorí stále zostali v polohe talentov - Šesták, Peter Vavrík, Ančic, Obžera, Halenár, možno Sapara - nič podobné Slovensku ani nehrozí. Bol by som rád, keby som sa mýlil, aby nás niekto príjemne prekvapil, čo sa i môže stať, ak si zoberieme hráčov do 19 rokov, ktorí hrali na ME v Nórsku veľmi dobre a zaslúžene získali bronz. Bol som na tomto šampionáte a chlapci naozaj ukázali peknú hru."

Zrejme slovenským hráčom v tomto smere nepomôže ani prestupový systém FIFA.

"V súčasnosti sa môže prestupovať dvakrát za rok - od januára až skoro do polovice februára a potom od júla až skoro do polovice augusta. Osobne si nemyslím, že riešenie FIFA bolo veľmi šťastné z toho dôvodu, že dnes - a nielen vo futbale - je celosvetový trend vo väčšej demokracii a globalizácii, aby ľudia mali možnosť čo najviac uplatňovať svoje osobné práva. Pravidlo tohto prestupového poriadku hovorí, že ak hráč prestúpi, ďalších 12 mesiacov nesmie prestúpiť. Napríklad, prvoligové mužstvo získa do svojich radov nového hráča, no po zimnej príprave zistí, že hráč ešte nedorástol na to, aby hral najvyššiu súťaž, tak ho okamžite dalo na hosťovanie do nižšej súťaže, kde sa rozohral. Teraz je toto vylúčené. Najskôr môže ísť hráč na hosťovanie až po polroku. Verím, že i toto pravidlo sa bude vyvíjať. Súčasný prestupový systém nie je pre hráčov i kluby ideálny."

Uplynul presne polrok, odkedy ste sa stali licenčným agentom FIFA. Aké sú vaše pocity z tejto manažérskej práce?

"Táto funkcia je v podstate nová na Slovensku. Doteraz tu fungoval len Juraj Vengloš, ktorý mal prvý licenciu na Slovensku. Vieme, že dnes hráči bez zmluvy prestupujú do zahraničia zadarmo. Je to norma, ktorú určila FIFA, preto nie je dobré, keď kluby za tým vidia nejakú snahu manažéra. Ten to môže, ale nemusí využiť. Z toho dôvodu slovenské i zahraničné klubu eminentne poľujú na futbalistov, ktorým končia zmluvy. Mám iks otázok na hráča a medzi prvými sú: má zmluvu, končí mu zmluva, je bez zmluvy? Veľa klubov na západe Európy rieši tieto veci len cez manažéra. U nás si veľa klubov rieši podobné záležitosti sami medzi sebou. Nie všetky kluby preferujú, že transfery by mali uzatvárať manažéri. Ja im to nezazlievam, rešpektujem to, lebo všetko je vo vývoji. V Japonsku som sa bavil na túto tému a tam neexistuje, aby sa klub kontaktoval s klubom o prestupe bez manažéra. Podobne je to i v Anglicku a nielen vo futbale. Mám konkrétnu skúsenosť, keď niečo bolo potrebné vybaviť, tak v žiadnom prípade to nerobili dotyční, ale oslovili nejakú kanceláriu, prípadne advokáta a ten oslovil druhú stranu. Neexistuje priamy kontakt. Je to smer, ktorým sa svet uberá a zrejme sa na to pristúpi i na Slovensku. Veľa ľudí si slovo agent, manažér, vysvetľuje po svojom, pretože informácie nie sú veľmi publikované. Naozaj si niektorí myslia, že je to lukratívne povolanie, že iba príde a zhrabne provízie za predaj hráča a podobne. Pokiaľ by sa takouto cestou mal manažér uberať, veľmi rýchlo skončí. To, že sme na Slovensku šiesti, je aj dobré, aby si hráči po čase vedeli selektovať s kým chcú spolupracovať a s kým nie. Osobne si predstavujem ´menežing´ o hráča tak, aby sa ten mohol sústrediť len na futbal. So svojimi hráčmi som v kontakte minimálne raz týždenne, minimálne raz týždenne telefonicky a mám prehľad o ich zdravotnom stave i o ich športovej forme. V prípade potreby im pomáham v tomto smere, chodia za lekármi-odborníkmi, na testovanie, aby sme vedeli, ako sú pripravení, hráčom pomáham pri uzatváraní poistiek, aby si vybrali správny produkt. Dnes je totiž veľa poisťovní, hráči do toho poskákali a nakoniec zistíme, že tieto poisťovne úrazy z futbalu nehradia! Samozrejme, nehovorím, že sú to zlé poistky, lebo peniaze sa kapitálovo navyšujú a hráči ich môžu mať, no keď som niektorým futbalistom vysvetlil, že nie sú poistení na úraz, tak boli prekvapení. Ďalšou vecou je postavenie hráča v klube. Ešte stále je dosť klubov na Slovensku, ktoré majú pocit, že keď uzatvárajú kontrakt s hráčom, tak zmluvu by bolo dobré postaviť tak, aby hráč vždy ťahal za kratší koniec, čo nie je správne. Je potrebné, aby kontrakt mal všetky náležitostí. Stretol som sa totiž so zmluvami, kde bol hráč takmer ako nevoľník, ďalej, že všetky finančné náležitosti boli v tzv. dodatku k zmluve a ten zasa nebol na svete. Nebol ani zaregistrovaný v Bratislave na SFZ. Nakoniec sa k nemu dopracujeme a zistíme, že za klub ho podpísal človek, ktorý nie je štatutár a nemá žiadnu podstatnú funkciu v klube! Veľmi podstatné u mladých hráčov je výchovné pôsobenie, neustále sa s ním rozprávať, hovoriť mu, čo je dobré a čo nie, akým smerom sa má uberať a podobne. Keď vznikne most dôvery, práca má zmysel. Ako agent hráča musím v prvom rade chrániť jeho záujmy. Poznám prípady, keď ma oslovili rodičia, aby som sa staral o syna, ale o všetkom chceli oni rozhodovať. Povedal som, tak vy potom nepotrebujete manažéra, vy ste manažéri - nech sa páči, starajte sa o svojho synáčika. Nie som urazený, taký je život. Práca má zmysel vtedy, keď uznávajú moje odborné schopnosti, môj odborný pohľad na futbal a hráč sa bude nimi riadiť. Z toho vyplýva aj iná záležitosť. Manažér nemôže mať podpísaných sto hráčov, ako som to počul o jednom českom kolegovi. Ako môže spolupracovať s tými hráčmi? Potom nečudo, že sa mi ozve futbalista: ´Viete pán Varga ja síce mám zmluvu s tým a s tým, ale už deväť mesiacov sa mi neozval.´ Aké je to manažovanie? Naozaj potom ide iba o čakanie, že niekto príde a ja zinkasujem províziu. Myslím si, že ak sa človek dopracuje k číslu 30, kde sa približne ja pohybujem, tak môže

Môžete aspoň sčasti predstaviť svoju hráčsku klientelu?

"Chcel by som ešte poznamenať, že rád by som sa venoval predovšetkým hráčom v našom regióne, alebo v rozšírenom východnom Slovensku. Nebudem menovať všetkých tridsiatich hráčov, ale je známe, že mojimi hráčmi sú Šesták zo Slovana, Sapara z 1. FC, bratia Vavríkovci z Púchova, brankár Českých Budějovíc Miro Seman, potom i ďalší traja hráči z tohto klubu, jedným z nich je Slovák Chlebek a ďalší dvaja sú Česi. Sú tam aj súčasní prešovskí hráči, hlavne mladí - Hricov, Bašista, Jakubko, ale i Fabuľa - reprezentačný stopér do 21 rokov zo Žiliny Friga."

Tomáš Bruško?

"Ten je u Pasku, lebo do Dynama Kyjev prestupoval v čase, keď som ešte nemal licenciu."

Aká je vlastne vaša spolupráca s českým manažérom Pavlom Paskom?

"Veľmi dobrá, hoci je treba povedať, že pri prípade Šesták nastali trochu trecie plochy a to z jednoduchého dôvodu - Paska mal záujem, aby Šesták išiel do Slavie a ja som pretlačil, aby Šesták išiel do Slovana. Presadil som to z dvoch aspektov. V prvom rade preto, že Slovan je na Slovensku a myslím si, že je potrebné, aby na Slovensku bolo jedno silné mužstvo. Niekedy ním bol, potom boli Košice, teraz by ním opäť mohol byť Slovan. Neskôr vysvetlím prečo si to myslím. Druhá vec bola tá, že Slovan ponúkol lepšie finančné podmienky pre Prešov, ako Slavia. Ako Prešovčan som chcel, aby do Tatrana prišli lepšie finančné podmienky. Ako sa nakoniec ukázalo, ani tie nestačili na to, aby sa Tatran zachránil."

Odstupné bolo známe, ale aj tak, skúste načrtnúť podmienky.

"Slavia Praha bola ochotná zaplatiť 8 miliónov českých korún na splátky. Slovan bol ochotný zaplatiť 14 miliónov, pričom prvú splátku tvorila polovica sumy. Prvá splátka Slavie bola 2,5 milióna českých korún, čo bolo neprijateľné. Tu sme sa s pánom Paskom názorovo nezhodli, ale v zásade spolupracujeme ďalej. Sú také obdobia, že si telefonujeme denne, ale minimálne raz-dvakrát týždenne. Pavla Pasku uznávam. Čo sa týka manažérov v Európe, patrí medzi Top 5. Medzi inými sú jeho hráčmi Patrik Berger a Baroš z FC Liveropool, obaja Dortmundčania Rosický a Koller, Neapolčan Jankulovski, Kuka zo Slavie, Ujfaluši z Hamburgu, ktorý teraz predĺžil zmluvu do roku 2007, a mnoho mladých českých hráčov."

Vráťme sa ešte k Šestákovi. Oňho bol záujme aj v Kyjeve. Prečo tam nakoniec nezakotvil? Nebolo azda dostatočná ponuka zo strany Dynama?

"Kyjev chcel Stana. Bol ochotný okamžite vyplatiť 300 000 dolárov (takmer 13,5 milióna Sk, pozn. red.) a ďalších 200 000 dolárov (približne 9 miliónov Sk, pozn. red.) po určitom čase, podmienenými jeho štartmi za A-mužstvo. Stano bol v Kyjeve tri týždne a Dynamo chcelo, aby tam ešte zostal 7-10 dní. To bolo pre nás neprijateľné. Povedali sme, že Šestáka berieme domov, lebo ide s národným mužstvom na sústredenie na Madeiru, takže, nech sa rozhodnú, či ho chcú, alebo nie. Tri týždne bol dostatočne dlhý čas. Medzi tým začala byť horúca ponuka Slavie a potom i Slovana. V sobotu v noci sme sa vrátili z Madeiry a v nedeľu dopoludnia sme uzavreli prestup na Slovane."

Bruška ste takpovediac tiež mali pod palcom. Čo rozhodlo v jeho prospech?

"Ukrajinské i ruské mužstvá majú vždy problém s typom hráča, ktorý dá hre myšlienku v strede poľa. Hráči z Ukrajiny či Ruska vedia natrénovať kvantum objemov, neboja sa drilu, budú behať, bojovať, no chýba im tvorivosť. A tá im chýba už v mentalite. Tú máme my, Češi, Juhoslovania. Kyjevčania, keď videli hrať Bruška na Petržalke, akú má tvorivosť, ako vie meniť tempo hry, režírovať hru - pritom mal len 19 rokov - hneď sa preňho rozhodli. Dynamo má dosť útočníkov, aj teraz patrí Šackij medzi najlepších strelcov, pritom sa len nedávno vystrábil zo zranenia. Za chvíľu oňho bude záujem v západnej Európe. Bruško ešte bude musieť nejaký čas na sebe pracovať, aby sa zlepšil po fyzickej stránke. Bol som tam a videl som, že tréningy sú veľmi tvrdé. Každý deň sa trénuje a až na dva dni v týždni sú stále dvojfázové tréningy. Za nebohého trénera Lobanovského nebola žiadna výnimka, ak mali hráči deň pred zápasom dvojfázový tréning. Nabehnúť na tréningový systém v Kyjeve trvá nejaký čas."

Odstupné za Bruška?

"Bolo rovnaké ako za Šestáka."

Na tréningový ruský dril si zo začiatku sťažovali takmer všetci slovenskí hráči, či už to bol Šesták, Hloušek alebo Hornyák. Po prvých dňoch vraj ledva chodili.

"Môžem to potvrdiť. Mojím ďalším hráčom je Marián Adam, ktorý bol teraz na hosťovaní v Charkove. Po prvých dňoch mi do telefónu hovoril, že pochybuje, či zvládne túto záťaž. Zvykol si a po návrate povedal, že je to v poriadku, a že tak sa má trénovať."

Čo je teraz s Adamom?

"Je doma. V klube sa vyjadrili, že boli s ním veľmi spokojní, ale pre najbližšie obdobie nechcú mať v mužstve žiadneho zahraničného hráča. Okrem Adama sa to týkalo i ďalších dvoch hráčov, ktorým skončilo hosťovanie."

Povrávalo sa, že ste vraj mali telefónne číslo na mobil nebohého trénera Lobanovského, ktorý bol svojský človek a nepripúšťal si ľudí blízko k sebe. Je to pravda?

"Nie. Mám však mobilné čísla na oboch Surkisovcov. Igor Surkin je prezident Dynama Kyjev a Grigorij je šéfom ukrajinského futbalu. S oboma som bol na medzištátnom zápase v Trnave a v Bratislave."

Ako sa pozeráte na určité preskúpenie síl pri prestupoch športovcov. Hoci hráči, a nemyslíme tým len futbalistov, ale i hokejistov, vedia, že mimošportové vyžitie sa je nulové, odchádzajú do Ruska a na Ukrajinu. Nie sú to len Slováci, ale i Česi, Juhoslovania, Brazílčania či Afričania.

"Rusko sa začína veľmi dobre hospodársky vyvíjať. Kto sleduje štatistiky vie, že ročný nárast hrubého domáceho produktu je vyšší, ako v hociktorej vyspelej európskej krajine. Druhou vecou sú návštevy, ktoré sú podstatne vyššie ako na Slovensku. Predovšetkým v ruskom futbale sú sponzori a mecenáši, ktorí sa chcú prezentovať nejakým klubom, investujú doňho veľa peňazí a zahraniční hráči sú veľmi dobre platení. Ak si futbalista uvedomí, že jeho produktívny vek je približne od 17 do 35 rokov, tak sám musí uznať, že musí trochu obetovať osobného života na úkor futbalu, aby niečo zarobil a našporil. Slovenskí hráči zatiaľ skôr spĺňajú kritéria dostať sa do klubov na východ od nás, ako do špičkových klubov západnej Európy. Netreba zabúdať, že v Rusku sa ľahšie dohovoríte, takže padá i rečová bariéra."

Prešovskú tému začneme trochu netradične - Róbert Kočiš. Dodnes sa jeho prestup do Fortuny Düsseldorf hodnotí ako jeden z najvydarenejších, čo sa týka hráčov z nášho regiónu. Viacerí krútia hlavou, ako sa podarilo predať Prešovu Kočiša za také odstupné.

"Práve v tomto prípade mi pomohol Pavel Paska. Je pravda, že Robo Kočiš mal vtedy dobrú formu, strieľal góly. Musím povedať, že som s ním bol týždeň v Düsseldorfe a na tréningoch sa mu neskutočne darilo. Nesklamal, naopak presvedčil, tak prečo nie."

Bol to zatiaľ váš najvydarenejší prestup?

"Ak by som to bral z hľadiska odstupného, tak najvydarenejší prestup z Prešova bol Mareka Špilára, za ktorého 1. FC Košice zaplatil 20 miliónov korún. Düsseldorf zaplatil za Kočiša 800 000 mariek. Je však pravda, že smerom na západ bol Kočiš najvydarenejším prestupom. Na druhej strane Špilár mohol tromfnúť všetko, no bolo za tým trochu smoly. Dostal sa do reprezentácie po veľmi dobrých výkonoch v Prešove. Ako stopér bol najlepší strelec mužstva, mal skvelú formu a futbalovo vyzeral veľmi dobre. V tom čase potreboval FC Liverpool veľmi súrne stopéra. Bola dohodnutá jeho stáž na 4-5 dní v Liverpoole. Do Anglicka mal cestovať hneď po medzištátnom zápase Slovensko - Island v Trnave. Špilár sa v 82. minúte zranil, takže do Liverpoolu odletel zranený a zo 6 dní v Liverpoole tri dni absolútne netrénoval, len bol na hoteli. Myslím si, že nebyť tej smoly proti Islandu, a v tej forme, akú Marek mal, by ho Liverpool zobral a za prestup mohli byť ešte väčšie peniaze. Žiaľ, smola pre Špilára i pre vtedajší Tatran, že sa niečo také stalo."

Ako sa pozeráte na jeho nedávny prestup do FC Brugge v tomto, pre Slovákov, pôstnom období?

"Keď Špilár prestúpil z Prešova do Košíc, tak prvý polrok hral excelentne, potom išiel výkonnostne dole. Sám neviem, čo bolo príčinou toho, že uňho nastal taký vývoj. Veril som, že po nejakom čase sa ešte môže futbalovo pozviechať. Náznaky boli už v Ostrave, no v tom čase nebola pre Slovákov v Ostrave najlepšia klíma. Hneď po prestupe do Olomouca začal Špilár veľmi dobre hrať a oprášil svoju výbornú výkonnosť z Prešova. Myslím si, že celkom zaslúžene sa dostal do takého klubu a rovnako si myslím, že právom ho povolal i tréner Jurkemik do národného mužstva."

Vychádza nám to tak, že na tomto hráčovi zarobil každý klub až na 1. FC Košice. Prešov dostal od Košíc 20 miliónov, 1. FC ho predal za 5-6 miliónov do Ostravy, tá pri predaji do Olomouca zrejme tiež nešla do straty a Olomouc si jeho prestup veľmi chválil. Hoci presnú sumu nezverejnil, v pohode to vraj mal vykryť jeho ročný rozpočet, takže môžeme iba špekulovať či to bolo 30, 40 alebo 50 miliónov korún.

"Keď Košice svojho času budovali veľké mužstvo a kupovali hráčov, tak filozofia Rezešovcov nebola brať hráčov, na ktorých by zarobili, chceli vybudovať veľké mužstvo. Špilár bol v tom čase ako jednotka na mieste predstopéra, tak ho chceli mať."

Už za svojho pôsobenia na prezidentskej stoličke v Prešove ste sa snažili prejsť na systém, ktorý je bežný v Európe. Na Slovensku sa totiž ešte stále rozmýšľa v dimenziách, že 90 percent rozpočtu vyplnia sponzori, alebo sa to nejako zapláta. V Európe tvoria sponzori rozpočet možno z tretiny, ďalšiu tretinu vykryjú vstupné, predaj reklamných predmetov i dresov a ďalšou cestou na zaplnenie pokladnice je predaj hráčov i televíznych práv. Hoci Šariš nie je zďaleka bohatý kraj, rozpočet ste mali vyrovnaný. Hráči sa síce predávali, no káder mal stále svoju kvalitu. Navyše, sa vybudovala prístavba k štadiónu, zrekonštruovala sa hlavná tribúna, o šatniach a regeneračnej linke ani nehovoriac. Už vtedy nastal v Prešove v tomto smere progres, ku ktorému sa dnes priblížilo len veľmi málo klubov na Slovensku. Zväčša sa kluby spoliehajú na mesto, prípadne na sponzora.

"V tom období bolo v Prešove a okolí ešte dosť sponzorov. Už vtedy som postrehol, že vývoj sa uberá smerom, že klub ako Tatran, musí podstatnú časť rozpočtu riešiť predajom hráčov. Určitá časť priaznivcov a fanúšikov mi to vtedy aj zazlievala, že za mojej éry odchádzali z Prešova hráči. Dnes, pár rokov po mojom prezidentovaní, by všetky slovenské kluby boli radi, keby na tom mohli postaviť svoju rozpočtovú politiku. Každý chce predávať, ale, žiaľ, už to nejde v takej miere, ako sa mne darilo v Prešove. Pritom, nikdy som neurobil to, aby som v jednej sezóne predal 5-7 hráčov. Vždy som predal dvoch, ale za také peniaze, že to niekedy pokrylo i dve tretiny rozpočtu. Ďalšie peniaze sa dali pozháňať od sponzorov a za reklamy. Po skúsenosti v roku 1994, keď sme hrali s Prešovom v PVP, som vždy túžil ešte raz sa dostať do európskeho pohára. Žiaľ, už mi nebolo súdené. Účasť v pohári je okrem športovej stránky veľmi zaujímavá aj po finančnej stránke. Pamätám si, ako som s malou dušičkou zvýšil na Zaragozu vstupné na tribúnu i na státie. Kolegovia vo výbore ma presvedčili, aby sme viac nezvyšovali. Doteraz ľutujem, že som nedal ešte vyššie vstupné. Ľudia prišli, hoci bolo zvýšené vstupné, bol plný štadión a na vstupnom sa vybralo 1,5 milióna. To sa už potom dá fungovať. Zoberte si, že by mužstvo hralo v pohári dve-tri kolá, okrem predkola, už je to čiastka, od ktorej sa dá odraziť. Keď sa teraz chodím pozerať na zápasy, som presvedčený, že zo vstupného sa nevyplatí ani réžia zápasu - usporiadatelia, rozhodcovia a podobne. Mužstvo hrá doma zápas a musí siahnuť do rezervy, aby vyplatilo rozhodcov. Čo sa týka štadióna, zrekonštruovali sme ho, lebo som si uvedomoval, že peniaze z prestupov netreba len prejesť, ale, aby tu niečo aj ostalo. Som rád, že sme dali dokopy hracie plochy, lebo v Prešove bolo jedno hlavné trávnaté ihrisko a jedno škvarové. Dnes sú už štyri trávnaté plochy a jedno mlatové ihrisko. Cením si, že sa to podarilo zrealizovať. Škoda, že sa po mojom odchode nepokračovalo ďalej, pretože za mlatovým ihriskom je ešte priestor na jednu trávnatú plochu. Moja snaha bola, aby bol celý štadión na sedenie. Pre málosť času sa nám podarilo zrekonštruovať len tribúnu. Chcem podotknúť, že nám v tomto smere pomohli nielen peniaze z predaja hráčov, ale i financie, ktoré sme vybavili zo štátneho fondu telesnej kultúry."

Prečo ste nepokračovali ďalej vo funkcii prezidenta, keď ste mali ešte rozpracované veci?

"Človek má šiesty zmysel, akýsi vnútorný hlas, ktorým by sa mal riadiť. Vychádzalo mi to tak, že pri tých zhoršujúcich sa podmienkach v tomto regióne, ťažko budem nadväzovať na úspešnú prácu, akým bol zisk Slovenského poháru, účasť v PVP. Bolo jasné, že začnú klesať aj obchody s hráčmi, bolo mi jasné, že ak sa neprelomí bariéra, aby radnica a mestské zastupiteľstvo z mestského rozpočtu podporovali šport, tak len veľmi ťažko by to fungovalo. To bola jedna stránka veci. Druhou je tá, že som perfekcionista. Vždy som chcel robiť svoju prácu čo najlepšie. Pre mňa to už bolo veľké vypätie, chcel som sa trochu viac venovať i svojej rodine. Iste, že futbal je droga, ktorá mi dala veľa v živote, ale bolo treba vypnúť. Človeku aj nejaké rôčky pribudli, a keď som všetko toto spojil, tak mi vyšlo, že je potrebné odísť za tohto konsolidovaného stavu. Čo sa mi aj podarilo."

Bolo silné volanie 1. FC?

"To volanie už bolo pred tým, ale ja som mal mandát do určitého času, ktorý som aj dodržal. Keď som skončil, čo pre mnohých bolo možno prekvapenie, znovu sa obnovili kontakty s 1. FC. Hlavne nebohý Alexander Rezeš ma nahováral, že by sme mali skúsiť pracovať spolu, lebo to bol futbalový fanatik. Prešovom som už nebol viazaný, tak som sa po polročnom odpočinku nechal nahovoriť a prišiel som do 1. FC. Žiaľ, začali sa komplikovať záležitosti okolo hlavného sponzora VSŽ, a. s. Klub mal široké zázemie, širokú hráčsku základňu a bez straty hlavného sponzora sa nedalo ďalej napredovať. Postupom času sa nie, že nedalo napredovať, ale ani udržiavať seriózny trend. Hoci dnes musím povedať, že hlavným motívom pre mňa bolo, že som veril v zisk titulu. Teda, to čo som nezažil v Prešove, že sa mi splní ako špičkovému funkcionárovi klubu v Košiciach. Nepodarilo sa mi byť pri majstrovskom titule, aj keď si myslím, že v sezóne 1999/2000 sme na to mužstvo mali. Keď si spomeniem na mená - brankár Seman, v obrane Dzúrik, Zátek, Špilár, Hanc, Kráľ, v zálohe Zvara, Tóth, Janočko, Jambor, mladý Kozák, či vychádzajúci Rudo Urban, v útoku Kožlej, Ľubarskij, Nemec, Oravec, Slicho, Semeník - tak to bolo mužstvo, ktoré malo vyhrať ligu. Skončili sme druhí za Interom a prehrali sme s Interom aj vo finále Slovenského pohára. Po športovej stránke ma to zamrzelo."

Naplnilo vôbec pôsobenie v 1. FC vaše funkcionárske ambície? Vo všeobecnosti sa totiž tradovalo, že aký je 1. FC silný po hráčskej stránke, tak taký je slabý po funkcionárskej...

"Povedal by som to asi tak, majitelia klubu - Rezešovci - naplnili to, čo som očakával. Boli naozaj ´zažratý´ do futbalu a boli naozaj ochotní veľa preň obetovať, no v jednej veci - a dúfam, že to aj tak pochopia - si myslím, že vo svojej dobrosrdečnosti niekedy nechávali veľa priestoru ľuďom, ktorí futbalu nerozumeli, respektíve robili ho len na polovičný plyn. Bol to ich klub, ich finančné prostriedky, tak sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. Mrzelo ma to trochu a aj sklamalo, že oni, takí futbaloví fanatici, nechali niekedy priestor viac, než by bolo únosné, ľuďom, pre ktorých bol futbal, nepovedal by som, že dobrodružstvom, ale šancou zúčastniť sa na niečom, alebo ukázať sa niekde, že aj ja som tam. Každopádne byť Rezešovcom nablízku a robiť s nimi futbal, to ma naplnilo."

Hoci sa ich megalomanstvo dosť kritizovalo? Viacerí odborníci totiž tvrdia, že tak, ako svojho času pokazili hráčov v Česku Korbelove peniaze, obdobné to bolo na Slovensku práve v Rezešovom prípade.

"Teraz sa môžem vrátiť k téme, ktorú som načrtol pri Slovane, že potrebujeme jeden silný klub na Slovensku. Dnes sa futbalový biznis na Slovensku zastavil, pretože niet sa od čoho odraziť. Ani futbalovo, ani ekonomicky. Viem, že na éru Rezešovcov môžu mať ľudia rôzne názory. Môj pohľad na vec je však taký: tým, že oni chceli a aj vybudovali v Košiciach jedno veľké mužstvo, investovali doňho peniaze, rozhýbali v dobrom slova zmysle futbal na Slovensku. Z Prešova napríklad kúpili Špilára a Zvaru. Tatranu tieto finančné prostriedky veľmi pomohli. Z Humenného kúpili Dzúrika, Hanca, z Bardejova Ľalíka, z Rimavskej Soboty Pisára, z Banskej Bystrice Ivana Kozáka, Semenníka, Tótha, zo Žiliny Labanta a tak ďalej. Peniaze sa dostali do futbalu a aj ostatné kluby mohli žiť. Prešov zasa z tých peňazí, čo mal, mohol kúpiť hráčov zo Sabinova, Starej Ľubovne či Spišskej Novej Vsi, Humenné zasa zo Sniny alebo Medzilaboriec. Jednoducho sa futbal rozhýbal. Dnes tu toto nie je. Preto fandím Slovanu, ktorý ma dnes najbližšie k tomu, aby sa stal takým klubom. Má tradíciu, má momentálne dobrý káder, myslím si, že má veľmi dobrého trénera a niektorých dobrých funkcionárov. Je v Bratislave, kde je najviac finančných prostriedkov, takže by mohol postaviť jedno veľké mužstvo, aby sa dostalo do futbalovej Európy, trebárs až do Ligy majstrov, kde sú veľké príjmy. Mohol by sa tak opäť rozhýbať futbal na celom Slovensku. Ak by Slovan postúpil do Ligy majstrov, potreboval by širší káder a tým pádom hráčov. Posťahoval by zo slovenských mužstiev futbalistov, ktorých by zaplatil s peniazmi z Ligy majstrov. Opäť by sa peniaze dostali až dole do futbalu. Pred dvoma mesiacmi som bol u pána Pasku, bolo to v čase, keď Sparta nepostúpila do Ligy majstrov. Dosť dlho sme debatovali na túto tému. V Čechách je to obdobné. Hoci je tam vo futbale viac peňazí, fakt, že Sparta nepostúpila do Ligy majstrov, takisto postihol celý český futbal. Sparta by totiž opäť urobila nákupy z Jablonca, Brna, Olomouca, Českých Budějovíc, Bohemians a zasa by sa rozhýbali peniaze. Takto sa nič neudialo. Predsa len, ak niekto príde o 300 miliónov korún z Ligy majstrov, je to citeľné pre všetkých."

Do viacerých prestupov hráčov z východného Slovenska ste boli viac či menej zaangažovaní. Spomínali sme už Šestáka i Špilára, no nás zaujali ďalšie tri mená, Kožlej, Čontofalský a Zvara, hoci v jeho prípade ide skôr o to, prečo sa ho nepodarilo lukratívne nikde predať, keď bol na výslní.

"Vždy som mal niekoľko spriaznených ľudí i rozhodcov v regióne, ktorí mi stále vedeli dať tip, že tam a tam sa nachádza šikovný alebo dobrý hráč. Zvara bol ako mladší dorastenec niekedy v Prešove. Keďže tréneri zrejme usúdili, že nie je vývojaschopný, odišiel do Spišskej. Neskôr bolo jasné, že sa zmýlili. Vlado začal kvalitne hrávať a zhodou okolností ma naňho upozornil môj brat. Boli sme sa naňho pozrieť a ešte za čias nebohého Nadzama sme ho získali do Prešova. Išlo o sumu približne 500 000 korún. Zvara v Prešove potvrdil svoj talent a vyrástol z neho špílmacher. Neskôr však už tréner Ján Kozák chcel Zvaru za každú cenu do Košíc. Presvedčil mňa i majiteľov 1. FC a došlo k prestupu. V Košiciach mal Vlado veľmi dobré sezóny. Už v Prešove sa dostal do reprezentácie. Myslím si však, že pri svojom talente mohol dosiahnuť ešte viac. Nechcem, aby to vyznelo ako kritika, ale podľa mňa mohol a mal dosiahnuť viac. Ťažko sa vyjadriť k tomu, či urobil alebo neurobil dobre, keď neakceptoval ponuky zo zahraničia, ktoré mal. Je slobodný človek, rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Osobne si myslím, že dosiahol dosť, na Slovensko je to kvalitný futbalista, ale som presvedčený, že mal v sebe náboj, aby dokázal ešte niečo viac."

Aké bolo odstupné za Zvaru?

"Do Košíc išiel za 12-13-násobok toho, čo sme zaplatili Spišskej. Teda, približne 6-7 miliónov korún, už si presne nepamätám."

O prestupe, hoci lepšie by sedelo, odchode Kamila Čontofalského sa už toho popísalo neúrekom. Vlastne nik nevie dať spoľahlivú odpoveď, kto zbabral možnosť, aby klub dostal peniaze za svojho odchovanca. V 1. FC sa nenašiel vinník, kto by bol za to zodpovedný. Všetci sa zbavovali zodpovednosti. Zrazu, ako keby tu ani nebol, nik ho nemal na starosti. Váš názor?

"O Čontofalskom sa toho dosť veľa popísalo. Dokonca svojho času na základe môjho vyjadrenia v médiách vznikol spor v 1. FC, lebo jeden človek, ktorého som menoval, sa cítil urazený. Čontofalský bol ochotný podpísať s Košicami zmluvu a mal jedinú podmienku, aby dostal trojizbový byt do osobného vlastníctva a toto mu mal zabezpečiť jeden funkcionár, môj kolega a nezabezpečil to. Kamil vôbec nemal prehnané požiadavky, boli primerané a štandardné vtedajšej dobe. Za podpis zmluvy nechcel ani auto, ani finančné bonusy. Chcel len plat, prémie podľa prémiového poriadku a namiesto bonusov chcel do osobného vlastníctva byt, ktorý vtedy 1. FC vlastnil. Začali chytať zajaca za chvost v čase, keď Čontofalský bol na 90 percent dohodnutý s Bohemians. Kamil je zasa taký, že keď sa už rozhodol a dal svoje slovo, tak ho aj dodržal. Na tom to skrachovalo. Dotyčný človek sa ohradil, že to nie je pravda, ja dnes tvrdím, že je to pravda a za tým si stojím. Ak by mu bol ten byt prepísal do osobného vlastníctva, ako sme sa dohodli a aké bolo uznesenie na predstavenstve klubu, ktoré mal vykonať, tak Čontofalský mohol dodnes chytať za Košice. Potom, ako podpísal prestup do Bohemians, nezúčastnil som sa ani jedného jediného rokovania, zúčastnili sa ho vtedajší funkcionári Košíc a preto by nebolo dobré, keby som sa k tomu vyjadroval. Možno, že informácie, ktoré mám, môžu byť skreslené, neúplné. Napokon, nikdy som nevidel zmluvu medzi Košicami a Bohemians."

Kto bol tým funkcionárom?

"Raz sa už jeho meno objavilo v médiách v tejto súvislosti, preto ho nebudem konkretizovať."

Zaujímavou kapitolou je Jozef Kožlej a najmä jeho posledný prestup na Cyprus.

"Keď som sa vrátil zo Slovana do Prešova, už bol v Tatrane. Určite, že zaňho Prešovčania nezaplatili veľké peniaze. V roku 1992, keď som sa stal prezidentom Tatrana, bolo na účte klubu manko 8,5 milióna korún. Jedinú záchranu som videl v predaji niektorého hráča za väčšie peniaze. Jedinou výraznejšou osobnosťou a hráčom, ktorý mal trhovú cenu bol vtedy Jožko Kožlej. Do Sparty vtedy odišiel za 12 miliónov korún, v tom čase ešte československých. Tieto peniaze vytiahli Tatran z najhoršieho. Za aké odstupné prišiel Jožko do 1. FC neviem, lebo som nebol v Košiciach. Akurát viem, že Jožko odišiel na polročné hosťovanie do norimberského FC Fürth, za ktoré dostal klub celkom pekné peniaze. Vrátil sa, mal ešte rok zmluvu, tá mu skončila a novú už nechcel podpísať. Ako vtedajší funkcionár Košíc som, samozrejme, mal záujem na tom, že aj keď odíde do zahraničia, aby sme niečo zaňho dostali. Boli dva pokusy ísť do Grécka. Jeden stroskotal na tom, že sa táto záležitosť prezradila skôr, ako mala, čo malo za vplyv, že sa nedali uhrať podmienky, aké sme chceli. Potom som bol v auguste s rodinou na dovolenke v Grécku. Práve tu sa zrodila jedna z pikantérií môjho funkcionárskeho života. Dostal som signál z Cypru, že by bol záujem o Kožleja. Nechal som rodinu samu na dovolenke, odcestoval som na Cyprus, pričom som bol v stálom spojení s prezidentom Júliusom Rezešom. Keď sme sa dohodli na odstupnom, ktoré už nemuselo byť žiadne, tak sme hneď na Cypre uzavreli kontrakt. Nakoniec to dopadlo tak, že zástupcovia Olympiakosu mi prostriedky za prestup vyplatili hneď na mieste v hotovosti. S nimi som letel späť za rodinou na ostrov Zakynthos, lebo mi ešte zostávalo päť dní dovolenky. Peniaze som každý deň nosil v plážovej taške na pláž a buď ja som na nich ležal, keď bola manželka v mori, alebo opačne. Po piatich dní som s nimi šťastne pristál v Košiciach, všetko dobre dopadlo, ale nikdy by som to už neurobil."

S akou sumou ste sa slnili?

"150 000 mariek (necelé 3 milióny Sk, pozn. red.)."

Ste s Kožlejom ešte v kontakte?

"Áno, hoci s ním nemám podpísanú manažérsku zmluvu. Myslím si, že Jožko sa bude snažiť čím dlhšie na Cypre vydržať, čo mu aj prajem, pretože hrať na Cypre je veľmi výhodné. Robiť totiž v živote to, čo ma baví, v jeho prípade hrať futbal, a zároveň byť na dovolenke, je veľmi príjemné. Osobne sa mi tam veľmi páči."

Ktorí hráči sú blízki vášmu naturelu a naopak, z ktorých ste sklamaný?

"Vždy navádzam futbalistu, aby všetko podriadil svojej kariére, aby svoju prácu nerobil polovičato. Takého hráča si vážim. Momentálne je ním Stano Šesták. Síce teraz nehrá pravidelne, ale si myslím, že zďaleka nepovedal posledné slovo. Robí všetko preto, aby z neho stal dobrý futbalista. Držím mu palce a verím, že raz z neho aj bude. Myslím si, že aj v súčasnej mladej generácii Prešova sú takí hráči, ktorí robia všetko pre svoju kariéru. Napríklad Bašista či Hricov. Rozladí ma prístup hráča, ktorý od futbalu niečo očakáva, no nie je ochotný podriadiť mu svoj životný štýl. Hovoril som o hráčoch, lebo som teraz ich agent. V minulosti ma však rozladili funkcionári, ktorí neboli ochotní naplno pracovať. Raz som sa s jedným prešovským novinárom dostal do konfliktu len preto, že mi vyčítal moje správanie. Od každého vraj vyžadujem maximum a správam sa ako majiteľ klubu. Bol som hrdý, že ma tak nazval, lebo len majitelia sa správajú správne, lebo cítia zodpovednosť k svojmu majetku. Nebol som majiteľ, ale správal som sa tak, lebo som chcel, aby všetci išli na maximum. Keď som zistil, že niekto nejde na sto percent a k tomu ešte vedome a zámerne, tak ma to urážalo a vedelo ma to rozčúliť."

Keby ste mali konkretizovať niektorého hráča?

"Napríklad, môj menovec Stano Varga. Prišiel z Lipian, dali sme ho na hosťovanie do druholigového Bardejova. Uznávaný tréner v Tatrane ho nechcel. Písomne mi ako prezidentovi oznámil, že sa ho treba čím skôr zbaviť. Kým má ešte aké-také meno, aby sme ho predali, lebo nemá perspektívu. Postavil som si hlavu, predal som iných hráčov a jeho som si nechal, aby hral. Postupne sa začal zlepšovať a dostal sa do veľmi dobrej formy, až si ho nakoniec vyhliadol Slovan. Rok v Slovane mal takú formu, že mohol pomýšľať o ktoromkoľvek európskom klube na post stopéra. Prestúpil do Anglicka. Nechcem mu vstupovať do svedomia, ale nie som presvedčený, že všetko robí pre futbal tak, ako by mal. Keby mu všetko podriadil, tak som presvedčený, že ani dnes nemá Slovensko lepšieho stredného obrancu. Neviem, prečo nehrá v prvom mužstve Sunderlandu. Ako človeka, ktorý ho svojím spôsobom vytiahol a ktorý má rád futbal a fandí Slovensku, ma veľmi mrzí, že Stano dnes nie je použiteľný pre reprezentáciu. Opakujem, rok po prestupe do Slovana mal takú formu, že sám udržal hociktorého slovenského útočníka na uzde a nepotreboval k tomu ďalších troch obrancov. Nebolo možné cez neho prejsť, navyše strieľal góly, rozhodoval zápasy. Naozaj neviem, kde sa stala chyba, ale som smutný z toho, že sa vytratil z našej špičky."

Ako by to bolo zakliate, ak si uvedomíme, že podobne dopadol ďalší prešovský stopér, ktorý prestúpil do Slovana - Marek Petruš.

"Marek Petruš je trocha iná káva. Varga prišiel do Slovanu a okamžite sa uplatnil a za pol roka bol suverénne najlepším hráčom belasých. Marek od začiatku nevedel naskočiť do slovanistického vlaku. Je pravda, že ho vtedy nepodržali tréneri, skôr naopak. Marek nie je žraločí typ futbalistu, aby sa cez to všetko som prehrýzol. Bolo mu treba podať pomocnú ruku, no práve vtedy ho jeden z trénerov zhodil, aké má výsledky testov. Myslím si, že to bola vnútroklubová záležitosť, ktorá mala zostať ´doma´ a nie pre novinárov. Tí sami zhodnotia, či hrá alebo nehrá dobre. Nemusí ich zaujímať, aké má výsledky na bicykli. Myslím si, že ho vtedy nesprávne zhodili pred médiami."

V kontakte ste boli a ste s viacerými hráčmi. Nájde sa medzi nimi nejaká ´srdcovka´, ktorý je vášmu srdcu najbližší nielen po futbalovej, ale i ľudskej stránke?

"Nemusím ani rozmýšľať - jednoznačne brankár Miro Seman. Džentlmen futbalista i človek, vzorný otec rodiny, ideálny chlapec po všetkých stránkach. Precízny, seriózny, čestný. Je kvalitným brankárom a mohol by byť pre ostatných vzorom po všetkých stránkach."

Z opačnej strany?

"Keď robíte toľko rokov pri futbale, zažijete viac takých sklamaní. Postupne, človek na to horšie zabudne a uchová si to dobré. Ak mňa hráč svojím konaním sklame, v prvom rade uškodí najviac sebe. Bolo niekoľko takých talentov, ale nebudem ich spomínať."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj matematika sa dá skrotiť
  2. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  5. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  6. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  7. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 591
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 863
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 549
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 182
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 399
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 269
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 064
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 979
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 716
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pozemky pri Kolmanovej záhrade mesto neodkúpi

Súd rozhodol. Vlastníci nemajú nárok na náhradu škody.

Pozemky v lokalite Holá hora.

Spokojní sú Polaček aj Hreha. Parlament zakázal privatizáciu vodární

Primátor Košíc by privítal i povinné zverejňovanie zmlúv.

O hrozbe skrytej privatizácie VVS debatovali starostovia i primátori na pracovnom stretnutí akcionárov v Košiciach koncom augusta.

Polaček stráca podporu poslancov. Odišiel už aj Saxa

Rusnák: Nie sme hlasovacie stroje. Špak nevylučuje nový klub.

Saxa (vľavo) odchádza z klubu Fungujúce Košice, Rusnák (vpravo) hovorí, že poslanci nie sú hlasovacie stroje na želanie.

Legendárnu kaviareň chceli zrušiť. Po tlaku verejnosti ostáva

Personál však končí. Rozlúčia sa s nimi zapálením sviečok.

Maďarský konzulát potvrdil kúpu budovy pre diplomatov. Informoval, že reštauračné zariadenia zachová.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Petra Vlhová v prvom kole zdolala Holanďanku Jelinkovú.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.
Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.

Zuzana Kepplová.
V Argentíne, a nielen v Argentíne, sa lúčia s Diegom Maradonom.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop