občanom a nekompromisnosti voči zločinu. Je dôvodný predpoklad, že podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka, údajne najväčšieho z bossov slovenského podsvetia, je v čelnej kolízii s oboma z týchto princípov.
Samozrejme, dobre vieme, že súdna moc je nezávislá a vládu nemožno viniť z tohto rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Predsa ale prebleskujú podozrenia, že výkonná moc s tým má čosi do činenia... Tieto indície by neexistovali, keby sa politici práve okolo Černákových procesov neobšmietali v najnemožnejších súvislostiach už v minulosti.
Spomeňme len krkolomnú novelizáciu Trestného zákona spred dvoch rokov, keď hrozilo, že v kauze vraždy Poliaka Szymaneka sa vykĺzne z vyšetrovačky po 3 rokoch; odvtedy máme na Slovensku najdlhšiu lehotu vyšetrovacej väzby v Európe - 5 rokov. (Nepomohlo - spod najťažšieho deliktu, z ktorého bol obvinený, bol Černák aj oslobodený.) Dva týždne pred hlasovaním parlamentu o trestnej novele, asi pre istotu, aby nikto nepochyboval, že sa mení právo iba pre tento jeden prípad, ešte sám Dzurinda ubezpečil verejnosť, že "Černák z basy nevyjde".
Vyšiel a problém je práve v kontextoch. Na jednej strane štát demonštruje zvýšenú represiu (Trikrát a dosť, Nulová tolerancia korupcie v súdnictve, prokuratúre, polícii), na strane druhej sa udeje prepustenie, úplne protirečiace týmto úmyslom. Pobúrený Daniel Lipšic sa darmo ponáhľa so sťažnosťou na Najvyšší súd, kuloármi i médiami sa preháňa "verejné tajomstvo", že ide o obchod: Černák je ÚDAJNE voľný za odmenu, že zaspieva všetko, čo si pamätá z čias, keď bol v spojení s mocnými tohto štátu. Zbor vždy najlepšie informovaných "insiderov" sa tvári tajomne, nikto nič konkrétne nevie alebo nepovie, ale zvesť letí svetom. Výsledná dointerpretácia je taká, že súčasná moc púšťa jedného z najnebezpečnejších zločincov, aby si vyleštila imidž v "politických" kauzách, v ktorých sa štyri roky nevie pohnúť z miesta.
Domnienky ešte výdatne podporujú dekorácie prepustenia, pripomínajúce prevozy väzňov do (z) Alcatrazu - obrnený transportér, päťsto novinárov, policajná kolóna chrániaca vzácneho "klienta", dobreže nie motostrelecká divízia. Vrcholom je, že to bol iba odpútavací manéver, aby Černák mohol odísť "zadným východom". Manéver za niekoľko stotisíc - od oka - z vrecák daňových poplatníkov.
Celé to vyzerá ako z céčkovej kovbojky - prevezený k vyšetrovateľovi na vypočutie a vrátený do cely mohol byť predsa kedykoľvek pred oslobodením tak, že by si to nikto nevšimol. A presne v deň, v ktorý súd odvolanie prokurátora zamietol, vyšetrovateľ už čakal, aby na vlastnú žiadosť Černáka vypočul... Hm, hm. Išlo údajne o kauzu pokusu o vraždu nejakého bystrického kriminalistu. Černák v rozhovore pre nedeľné spravodajstvo Markízy nič netušil o úmrtiach a zmiznutiach svedkov, ktorí mali vypovedať k jeho prípadu; bol predsa zavretý, odkiaľ by mal vedieť, čo sa deje vonku. Ale k nájomnej vražde, ktorá sa pripravovala v Bystrici, informácie mal. Nič v zlom, ale celé je to nevieryhodné.
Lipšic, prirodzene, popiera, že by išlo o biznis s informáciami. Nemusí klamať - ľahko sa dá predstaviť, že hra beží mimo neho. Len treba pripomenúť, že nedávne prepustenie údajného šéfa nitrianskeho podsvetia Ferusa z vyšetrovacej väzby sprevádzali rovnaké chýry a jeho svedectvo sa vraj malo týkať priamo Lexu.
Samotné prepustenie na podmienku nie je podľa Lipšica tiež celkom v poriadku, keďže na Černákov prípad (vydieranie) sa vraj už vzťahuje sprísnená klasifikácia "mimoriadne závažnej trestnej činnosti", kde má platiť nie polovičná, ale dvojtretinová časť odpykaného trestu. O tom ešte bude právny spor, podstatnejšie je, že sme sa vďaka Černákovej kauze dozvedeli, že prepustenie na podmienku hneď po vypršani polovičky trestu je tou najbežnejšou praxou slovenskej justície. Stačí iba dobré správanie väzňa...
Nuž, nech už je primárna chyba v trestnom zákone, alebo v súdoch, isté je, že princípom slušnosti voči občanom i nekompromisnosti voči zločinu takáto prax prudko odporuje. Netvrdíme, že inštitút "na polovičku" nemá vo väzenstve pri prevýchove odsúdencov žiadny význam, ale jeho mechanické aplikovanie súdmi je absurdné. Nevraviac o tom, že špeciálne v tejto kauze šlo o vyhláseného mafiána, ktorý len o milimeter ušiel odsúdeniu za vraždu (po tom, čo tento svet násilne opustilo päť korunných svedkov a jeden šesťkrát zmenil výpoveď).
Udalosti v justícii i celom systéme trestného konania kompromitujú nielen vládny program, ale i Slovenskú republiku ako štát, ktorého najvyšším poslaním je chrániť bezpečnosť, majetok a životy svojich občanov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
