bratislavskom rokovaní s českým premiérom Vladimírom Špidlom povedal: "Je obojstranný súhlas. Do mesiaca chceme už aj ako premiéri mať konkrétnejší výsledok technického posúdenia odborníkov v dannej oblasti. Chceme efektívne a úzko spolupracovať."

Vladimír Špidla: "Debata iste ukáže, že sú komplikácie, ale som presvedčený, že existuje mnoho dôvodov pre spoluprácu a mnoho bodov, kde bude vidno, že to je rozumné a výhodné pre obe strany, a že nemôže vzniknúť ani tieň pochybností."

Ani jeden nebol ochotný povedať podrobnosti. Či by išlo o spoločný nákup lietadiel alebo spoločnú letku, prípadne spoločný výcvik. Na verejnosť neprenikla ani technická stránka. Nie je jasné, či česká strana chce podzvukové, alebo nadzvukové lietadlá. "Nedá sa zájsť do podrobností. Bude to predmetom študovania," povedal Špidla.

Mlčali aj ministri obrany. Ivan Šimko povedal, že experti oboch krajín vypracovali prvé predstavy, ale zatiaľ sa nemali čas sa oboznámiť s predstavami druhej strany. Podľa Šimka by každý štát mohol povedať iba svoje predstavy, ale nebolo by to fér. "Najskôr si to musíme naštudovať, lebo teraz by sme sa mohli zaskočiť a to by nebolo korektné." Minister obrany Českej republiky Jaroslav Tvrdík vyzýva na trpezlivosť: "Musíte vydržať ešte mesiac. Náš záujem v projekte spoločné nebo je omnoho širší ako technika, ktorá to bude robiť. Či budú mať armády rovnakú techniku, terajšiu, alebo inú, musia byť prostriedky kompatibilné a piloti musia vedieť nájsť spoločnú reč. Nie je to len o technike. Veľmi by ma sklamalo, keby ste to chápali len ako nákup techniky." Dnes budú rokovať prvé skupiny expertov z oboch štátov. "Najdôležitejšie zo všetkého je, aby to bolo funkčné. Ak to bude funkčné, bude to aj spravodlivé," povedal Dzurinda.

Premiéri v sobotu v Bratislave debatovali aj o hraniciach. V posledných rokoch totiž vyrástli medzi českom a Slovenskom budovy a parkoviská hraničných priechodov za miliardy korún. Ak naraz vstúpime do Európskej únie, budovy úplne stratia význam. V súčasných členských krajinách Európskej únie je prechádzanie z krajiny do krajiny bez akejkoľvek kontroly a bývalé colnice bu?d chátrajú, alebo ich prerobili na reštaurácie, odpočinkové priestory, či galérie. Premiéri sa dohodli, že už do stavieb na hraničných priechodoch investovať nebudú. Podľa Dzurindu by Slovensko mohlo takto ušetrené peniaze investovať na posilnenie slovensko-ukrajinskej hranice. Po vstupe do únie to bude jej východná hranica. "Je možné, že po komplexnom audite sa zmení účel stavieb, ktoré už boli začaté, možno budú slúžiť inak, ako bolo pôvodne zamýšľané. Tam, kde ešte k investícii nedošlo, s veľkou pravdepodobnosťou ani nedôjde a peniaze dokážeme využiť omnoho efektívnejšie kdesi inde," povedal Dzurinda.

Obaja premiéri podpísali aj Dodatok k zmluve z roku 1992 medzi SR a Českou republikou o vytvorení colnej únie. Cieľom dodatku je zachovať existenciu a obojstranné výhody colnej únie medzi Slovenskom a Českom až do termínu spoločného vstupu krajín do Európskej únie.

(rf)

Autor: jg

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.