vládnutie. Dnes začína moratórium pred komunálnymi voľbami a kto sa nevie dočkať panovania, môže dovtedy meditovať, komu v Košiciach (a inde) zverí svoju moc. Treba si ale bunky ponamáhať, lebo zázrak trvá 24 hodín a potom môžeme pre zmenu štyri roky už len nadávať. Tak - chvíľu meditovať, 24 hodín panovať a 4 roky nadávať. To je večný kolobeh demokracie.
Žeby bolo dnešné moratórium nejakým ostrým strihom, to sa veru nedá povedať. Či pokoj zbraní, či kampaň, pred týmito komunálkami žiadny rozdiel nebadať. Vzopätie jednotlivých kandidátov a strán nestojí ani za zmienku. Miernou výnimkou je azda Bratislava, kde zápas medzi Ďurkovským a Sternom bol viac veľkopolitický ako komunálny a preto mal určité gule. Malé, ale mal.
V Košiciach odpadla aj táto šťava. Respektíve a presnejšie - vyžmýkala sa ešte v čase vytvárania koalícií. Pozoruhodné nebolo ani tak to, že KDH a SDKÚ sa nemilujú, ale otázka, či nelásku a hypertrofované egá prekoná akýsi jednotiaci princíp (ako sa bezbolestne stalo na republikovej úrovni). To bol ešte príbeh, ktorý sa dal sledovať - odvtedy je beh za komunálnymi vavrínmi fádny. Podobne v Prešove (Kopčák-Kužma) a inde - kandidáti nielenže nevedia zaujímavo ponúkať seba, ale ani vytvoriť nejakú komunálnu story, nejaký obsah, ktorý by urobil ich boj príťažlivým. Isteže, nemôže vždy a všade kandidovať Mečiar, ktorý sám nabije voľby obsahom, ale politici - aj komunálni - by mali aspoň vedieť vyrobiť ilúziu, v mene ktorej resp. o ktorú potom zvedú súboj. Nevedia.
Pritom, na rozdiel od predchádzajúcich komunálok, či volieb regionálnych a parlamentných, tentoraz neexistuje hlavná výhovorka. Teda, že zákon je zlý a nedalo sa poriadne prezentovať, lebo v súkromných E-médiách sa nemohli ukazovať. Zhasla aj táto fajka - parlament príčinlivo, hneď po regionálkach, zákon novelizoval a v mestských TV mohli byť pečení-varení. Aj boli - načo?
Isteže, celá tá veľkolepá nuda a duchaprázdno má aj objektívnu príčinu. Komunálna politika je všade v tieni parlamentnej, atraktívne obsahy sa vyrábajú ťažšie, reči o tom, že práve "dole" rozhodujeme o sebe takpovediac rukolapne, nestačia. Musí byť viditeľný aj ten rozdiel, ktorý tá-ktorá voľba-nevoľba bude znamenať. Nielen na Slovensku, ale tu vo zvýšenej miere, je však ten rozdiel často nebadateľný. Najmä necvičeným občianskym okom v stredne veľkých a väčších mestách, kde voličská majorita nemá ani šancu na osobnú skúsenosť či poznanie kandidátov.
Nemajú preto opodstatnenie ani náreky nad nízkou účasťou voličov, ktoré celkom iste bude počuť. Odoznievali aj v decembri 1998. Pritom výrazne nadpolovičná účasť, ktorá bola (v r. 1994 52%), je v komunálnych voľbách európskou špicou. Teraz sa odhaduje záujem voličov o hodne nižšie, ale očakávaných cca 40 percent bude stále dosť. Musíme si zvykať, že už nie je revolúcia. Slovensko pomaly sublimuje do normálnej demokracie. Naozaj pomaly, to je pravda, ale na také sprievodné znaky, akože vo voľbách nebeží o život, si zvykáme. A nie je to úplne zle.
Istú neprehľadnosť spôsobuje aj komunálna stragégia veľkých strán, ktoré z akéhosi falošného regionalizmu nechávajú na mestských a obecných úrovniach hľadanie spojencov a vytváranie koalícií úplne na slobodnej voľbe lokálnych štruktúr. Deje sa tak pod zavádzajúcim heslom, že "komunálna (regionálna) politika je o inom ako parlamentná". To fakt je. Ale zmätok, ktorý vzniká z toho, že lokálni lídri koalujú nie na základe preferencií politických, ale vzťahových, obchodných a pod., berie voľbám punc vážneho politického aktu, pričom - ako už bolo spomenuté - žiadnu pridanú komunálnu hodnotu aktéri nevedia ponúknuť.
Pohyblivé piesky politiky neilustrujú iba divoké komunálne koalície typu SDKÚ-HZDS-SMER-PSNS či HZDS-KSS-ANO, ale poučný oblúk z Košíc. Pred 8 rokmi tu triumfovala v komunálkach Demokratická únia (blahej pamäti), keď získala cca najvyšší počet mestských zastupiteľov. O štyri roky neskôr získala DÚ 0 (slovom nula) mandátov a zmizla, dokonale ju však nahradila SOP - zase najvyšší počet poslancov (bohvie koľko, ale veľmi veľa). A príbeh pokračuje - tentoraz odíde do večných pekiel, po práve a zásluhe, SOP. A prichádza ANO - neprekvapilo by, ak toto čudo získa tentoraz najvyšší počet mandátov. Treba byť veštec, aby sme tipovali, ako skončia o 4 roky?
Aj pre takéto kométy je komunálna voľba na Slovensku stále hrabaním sa v kávovej usadenine či čítaním z kryštáľovej gule. Veľa šťastia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
