vyvrcholenie je ešte pred nami.
Prístupový proces deviatich kandidátov (desiaty Cyprus je v pohode, má všetko vyrokované) by sa dal pripodobniť k newyorskej burze päť minút pred záverečnou. A to v situácii, keď sa očakáva nejaký dramatický zlom v podmienkach na trhu (rozšírenie EÚ). Burzoví makléri (vyjednávači kandidátov a dánske predsedníctvo EÚ) strieľajú po sebe "posledné" ponuky, od ktorých už lepšie "zaručene" neprídu. S tikajúcimi hodinami sa všetci dostávajú do stresov a časovej tiesne, prosby, hrozby (Verheugen včera) ani blufy nepomáhajú, nik nechce povoliť. Už dnes je absolútne jasné, že obchody sa do záverečnej neuzavrú a dve posledné, najväčšie balíky akcií (kapitoly "rozpočet" a "poľnohospodárstvo") zostanú na rokovania šéfov predávajúcich a kupujúcich firiem (predsedovia vlád a hlavy štátov na summite v Kodani).
Podobenstvo s burzou nie je náhodné - rozširovanie EÚ, to je predovšetkým o peniazoch. Reči o hodnotách a princípoch sú o tri poschodia nižšie. Kto neverí, nech si položí otázku, prečo zostali na samotný záver tie dve jediné kapitoly, ktoré stanovia pravidlá pre prerozdeľovanie obrovských financií. Na všetkom ostatnom šli dohody bez zádrhov, dvadsaťsedem-osem kapitol pouzavieralo deväť štátov pomerne hladko. Ešte aj tú, ktorá zavádza prechodné obdobia na voľný pohyb pracovných síl, čo je jasná diskriminácia a zakladá neplnohodnotné členstvo kandidátov...
Situácia je vážna. Predpoklad samozrejme bol, že v Kodani už najvyšší predstavitelia členských krajín iba slávnostne vypíšu pozvánky a všetci si padnú do náruče. Ponuka EK, najmä na 25-percentné priame agroplatby v prvom roku vstupu a následne desaťročné prechodné obdobie vyvoláva obrovské otrasy v Poľsku a tvrdý odpor aj v Česku (viď včera) a Maďarsku. V členských štátoch sú lobisti v kľude, začína to však škrípať medzi jednotlivými metropolami. Ukazuje sa, že mandát EK a dánskeho predsedníctva tak ďaleko nesiaha, aby mohli vyrábať kompromisné balíčky...
Ako ukázala včerajšia operetná demonštrácia v Blave, na Slovensku je klíma zatiaľ zmierlivejšia. Pokiaľ posolstvo sedliackej vzbury u susedov je jasné - radšej odklad vstupu ako súčasné podmienky - roľnícka trieda na Slovensku sa tvári byť jednoznačne za vstup a žiada "iba" zvyšovanie kvót na izoglukózu (čo to je?) a iné brečky. Ide o paradox, lebo agrolobisti v MR, ČR a PR sú na najlepšej ceste vymôcť si od vlastných vlád mastné kompenzácie za ušlé dotácie. Napr. Medgyessy už dal predbežný prísľub, že maďarský štát doloží polovicu z rozdielu medzi stopercentnou a 25-percentnou dotáciou. Slovenskí agrolobisti, na čele s lídrom včerajšej operety Ivanom Oravcom, však zatiaľ nevybojovali nič. Ani nemohli - lebo ani nepýtali. Na strane druhej, podobne ako kolegovia v Prahe a spol., vinia za súčasné podmienky tunajšiu vládu. Summa summarum, na základe príznakov je možné dôvodne predpokladať, že v SR začínajú družstevníci cirkusovať najmä pod vplyvom udalostí u susedov.
Takže prebudeného Oravca, ktorý avizoval požiadavku stretnúť sa s Dzurindom, by mal premiér slušne vypočuť a potom ešte slušnejšie vykopnúť. Treba vidieť jasne: Ťažisko nátlaku visegrádskych družstevníkov sa v tejto chvíli už presúva z bruselských fondov na domáce rozpočty. Pod egidou rovnoprávnej súťaže s farmármi EÚ vydierajú svoje vlády, aby im "doložili" do sto, 75, či bohviekoľko percent subvencií. Keďže však na Slovensku úraduje "stredopravá" vláda, mala by sa podľa toho aj správať. Niet totiž najmenšej evidencie toho, že by ich strašenie bankrotom v súťaži s ešte lepšie dotovanou konkurenciou bolo reálne. Ako sme už raz uviedli - jedno euro v Trebišove má porovnateľnú hodnotu ako jedno euro v Paríži. Ceny vstupov či pôdy sú na Slovensku dramaticky nižšie než v terajšej EÚ. Nepriestreľné dôkazy dali na stôl v predchádzajúcich rokovaniach samotné kandidátske krajiny, keď si jedna po druhej, vrátane SR, vymohli prechodné obdobia na predaj pôdy cudzincom. Argument bol jediný - takí sme lacní, že by nás vykúpili. Ak sme teda lacní, tak potom dôsledne - nielen vtedy, ked to vyhovuje...
To je síce pekná rada, ide ale o peniaze. Každý chce dobehnúť každého a len o tom bude nasledujúcich zopár dní a potom summit v Kodani. Podmienky, ktoré sú na stole, sú cenou za vstup 1.mája 2004, ktorý je politickým, ale nie reálnym termínom. Nie sme pripravení ani my (povedal nedávno dokonca Csáky!!), ani EÚ. Máme, spolu s družstevníkmi, na výber - keby sme súhlasili naprííklad s rokom 2007, hneď by boli podmienky výhodnejšie. Priame platby by konkrétne začali na úrovni 40 percent...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
