pančúch a obuvi. Do dejín vošiel ako otec chudákov, hladujúcich detí, vdov a všetkých trpiacich. Bol láskavý a konal dobro.
Každoročne sa pri spomienke na tohto muža opakuje v mnohých našich rodinách tá istá situácia - príde Mikuláš, dieťa výchovne vyspovedá, zaskočí ho tým, že o ňom veľa vie, málo čo pochváli a pretože vo výchove je vždy čo doháňať, pustí z reťaze čerta. A tak opäť, ako roky predtým, dieťa utrpí duševný úraz. Žiaľ, veľakrát s trvalými následkami, o čom by mohli rozprávať psychológovia, ktorí sa týmto deťom následne venujú.
Nie, nejde nám o zaujatosť voči tradícii, skôr naopak. Ide nám však o tých, ktorí sa na Mikuláša vyslovene tešia - o naše deti. Prísny Mikuláš a zlý čert môžu dieťa traumatizovať. Naopak, dobrý a láskavý Mikuláš môže priniesť pohodu, radosť a pocit šťastia. Musí však prísť bez čerta a nesmie deti strašiť, vyhrážať sa im, alebo ich desiť.
O čo krajší je obraz láskavého dedka, milujúceho drobizg, Mikuláša bez čerta, ale povedzme s anjelom, ktorý rozpráva rozprávky, zoberie deti na kolená, poláska a pochváli. A nakoniec rozdá darčeky ako odmenu.
Takého Mikuláša želáme všetkým našim deťom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
