poľnohospodárov, ako aj rozpočtových kompenzácií. Včera to potvrdil hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.
"Komunikujem s kolegami z Visegrádu a nevidím dôvod, aby sme sa vzdávali, pretože naše požiadavky sú oprávnené," uviedol Figeľ v súvislosti s aktuálnym stavom negociácií Slovenska s EÚ. SR sa tak bude snažiť zvýšiť počiatočnú 25-percentnú úroveň priamych platieb, ako aj skrátiť 10-ročné prechodné obdobie, ktoré únia stanovuje na úplné zosúladenie dotovania starých a nových členov EÚ. "Priestor pre takúto úpravu je daný využitím celého berlínskeho rámca pre rozširovanie, ktorý bol odsúhlasený v roku 1999 vo výške 42,6 miliardy eúr. Doterajšími rokovaniami nebol tento plán úplne vyčerpaný," konštatoval vyjednávač. Predpokladom pre využitie zostávajúcich financií je však politická vôľa na strane európskej pätnástky. Slovensko sa o to bude usilovať v spolupráci s ostatnými kandidátmi, osobitne s visegrádskymi krajinami, zdôraznil Figeľ. Ako pripomenul, kandidáti tu buď spoločne dosiahnu zlepšenie, alebo k pozitívnej zmene nedôjde.
Otázka spoločného postupu v otázke priamych platieb voči EÚ bude aj jednou z tém sobotňajšieho rokovania premiérov krajín Visegrádskej štvorky v priestoroch Smolenického zámku. "Privítali sme flexibilitu, ktorá znamená možnosť navyšovať úroveň priamych platieb až do výšky 40 percent v prvých troch rokoch z prostriedkov určených na rozvoj vidieka a z národného rozpočtu. Aj táto záležitosť však môže byť lepšie riešená zmenou základného mechanizmu, ktorý by kandidátske krajiny dostal do výhodnejšej finančnej pozície," povedal Figeľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.