uzatvoriť prístupové rokovania s úniou. Týmito krajinami sú podľa zdroja blízkeho predsedníctvu okrem Slovenska aj Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Cyprus. Títo kandidáti súhlasia s ukončením rokovaní za podmienky, že prípadné ďalšie finančné vylepšenia ponuky, dohodnuté pre ostatných kandidátov na budúcotýždňovom summite v Kodani, získajú aj oni.
Do druhej skupiny krajín zaradilo dánske predsedníctvo Českú republiku a Slovinsko, ktoré žiadajú vyššie rozpočtové kompenzácie a v podstate už doriešili problémy v poľnohospodárstve. Tretiu skupinu tvoria Poľsko a Malta, ktoré majú najviac nedoriešených problémov. Slovenské zdroje v Bruseli takéto rozdelenie krajín v podstate potvrdili. Zdôraznili však, že Slovensko rokuje ďalej a má záujem na celkovom vylepšení finančnej ponuky, o ktorom sa bude rokovať až na summite v Kodani 12.-13. decembra.
Zdroje blízke rokovaniam EÚ a SR zdôrazňujú, že slovenským vyjednávačom sa v bilaterálnych otázkach podarilo dosiahnuť v podstate maximum. Dosiahli uspokojivé výrobné kvóty na mlieko, izoglukózu či kravy bez trhovej produkcie, viac peňazí na odstavenie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, na rozvoj vidieka i posilnenie východnej hranice. O horizontálnych otázkach, najmä prípadnom zvýšení celkovej sumy na rozšírenie, sa rozhodne až v Kodani.
V pondelok plánuje dánske predsedníctvo rokovať individuálne s ministrami zahraničných vecí všetkých kandidátskych krajín, aby sa vyjasnili posledné dvojstranné otázky. V utorok budú o rozšírení rokovať šéfovia diplomacií členských štátov EÚ. Predsedníctvo dúfa, že schvália všetky "nefinančné" aspekty ponuky kandidátom. Podľa zdroja dánskeho predsedníctva dali členské štáty EÚ jasne najavo, že o finančných otázkach sa nebudú schopné dohodnúť pred Kodaňou. Dánske predsedníctvo dospelo dva týždne po predložení finančnej ponuky k názoru, že pre členské štáty predstavuje táto ponuka absolútny limit, ktorý možno prijať.
Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen však tento týždeň vyhlásil, že ponuka je vyše dve miliardy eúr pod limitom stanoveným pre rozšírenie v roku 1999. "Náš dojem je taký, že členské krajiny názor komisára Verheugena nezdieľajú," uviedol včera dánsky diplomat. Dánsko stále verí, že jeho ponuka je dobrým základom pre konečný kompromis a je si zároveň vedomé, že na strane EÚ neexistuje vôľa dať kandidátom viac peňazí. Plné využitie berlínskeho rámca žiada okrem iných aj Slovensko. Dánsko tento týždeň pridalo k pôvodnej ponuke 300 miliónov eúr, ktoré rozdelilo medzi Českú republiku, Slovinsko, Maltu a Cyprus, aby vylepšilo ich rozpočtovú situáciu po vstupe. Tieto krajiny budú totiž na tom spomedzi všetkých kandidátov finančne najhoršie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
