stane fajčiar alebo nie, závisí predovšetkým od genetického vybavenia, spoločenského prostredia a dôležitých referenčných osôb. "Reklama sa na tom podieľa len malým percentom," vyhlásil Donsbach v rozhovore pre agentúru DPA. Z tohto dôvodu si nemyslí, že plánovaný všeobecný zákaz reklamy na cigarety má väčší význam.
Podľa rozhodnutia EÚ má v roku 2005 zmiznúť tabaková reklama zo všetkých novín, časopisov a iných médií. Expert na komunikáciu z drážďanskej Technickej univerzity sa zaoberal štúdiami, podľa ktorých má reklama na cigarety vplyv hlavne na mladých ľudí. "Problémom väčšiny štúdií je, že ich závery sú príliš široké, vedecky sú však neudržateľné," uviedol Donsbach. Cieľom väčšiny štúdií je dokázať vplyv reklamy a preto je časté, že protichodné údaje sa vôbec nehodnotia. "Okrem toho dnes jednoducho panuje paradigma, že aj tabaková reklama má veľmi negatívne následky. Tomu sa nevyhne žiaden vedec," zdôraznil. "Ľudské správanie je príliš zložité," povedal profesor. Ak sú práve mladí ľudia tak vnímaví na reklamné posolstvá tabakového priemyslu, mali by byť rovnako prístupní aj pre opačné posolstvá, obsiahnuté napríklad v protifajčiarskych kampaniach alebo vo varovaniach na cigaretových škatuľkách, argumentuje. "Pre mladistvých zohráva oveľa väčšiu rolu napríklad to, či fajčia rodičia," uviedol Donsbach. "Kým nie je zakázaný produkt, nemožno zakázať ani reklamu naň," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
