dolina má svoje špeicifiká a krásy, ktoré stoja za zmienku. K jej minimálnej návštevnosti v rozhodujúcej miere prispieva fakt, že nie je sprístupnená turistickým chodníkom, len po jej južnej časti prechádza Tatranská magistrála.
Batizovská dolina sa rozprestiera v centrálnej časti Vysokých Tatier, je otvorená na juh. Obkolesuje ju úchvatná scenéria - zo západnej strany masív Končistej (2 537 m), ktorý sa pripája na hlavný hrebeň, uzatvárajúci dolinu zo severu, na Popradskom ľadovom štíte (2 396 m). Dominujúcou horou doliny je Batizovský štít (2 448 m) v hlavnom hrebeni. Z východu ohraničujú Batizovskú dolinu najvyššie vrchy Slovenska - masív Zadného Gerlachu (2 630 m), Gerlachovský štít (2 654 m) a Kotlový štít (2 601 m). V dolnej časti doliny sa nachádza v nadmorskej výške 1 879 m Batizovské pleso, patriace ku väčším ľadovcovým jazerám na slovenskom území Tatier.
Najväčšou zváštnosťou doliny je však osamelo stojaci skalný zub v strede hornej časti doliny. Nazýva sa Kostolík (2 251 m) a je typickým príkladom nunataku. Toto netradičné slovo, pochádzajúce od eskimáckich Inuitov, označuje jednu z foriem ľadovcového reliéfu, ktorá je v zaľadnených častiach sveta bežná, u nás je však skutočnou raritou. Ide o skalný výbežok, ktorý svojou výškou prečnieval hrúbku ľadovca v čase zaľadnenia územia, v prípade Tatier to bolo obdobie približne pred 200 000 rokmi. Práve vtedy sa totiž teplotným vplyvom pevninského ľadovca, ktorý sa síce na územie Slovenska nedostal, vytvorili v Tatrách horské údolné ľadovce, ktoré v rozhodujúcej miere formovali dnešnú podobu najvyšších slovenských hôr. Ľadovec pri svojej činnosti obchádzal vyvýšenú skalnú formáciu nunataku, ktorej sa tak dostalo špecifickej modelácie. Zatiaľ čo časť nuntaku, ktorá bola "ponorená" do ľadovca, je hladko formovaná, horná časť, ktorá nad ľadovec čnela, podliehala mrazovému zvetrávaniu, je rozpukána, ľahko sa láme. A to je aj príklad Kostolíka.
Podľa odbornej literatúry dnes na území Tatier ostali štyri bezpečne rozpoznateľné nunataky. Okrem Kostolíka je to Strelecká veža v závere Veľkej Studenej doliny, hrebeň Hrubej veže v Bielovodskej doline a predĺžený Dračí hrebeň v doline Zlomísk.
Kostolík má okrem geomorfologickej aj zaujímavú históriu objavovania. Je celkom prirodzené, že tento izolovaný útvar s vizážou gotickej veže, čnejúci osamelo v doline, lákal priekopníkov horolezectva. Žiaľ, stal sa osudným pre jedného z najznámejších mužov tatranských stien - Poliaka W. Stanislawskeho. Ten tu so spolulezcom W. Wojnarom zahynul, paradoxne, pri nie príliš ťažkom výstupe. Doplatili práve na špecifickú stavbu nunataku - v hornej časti výstupu sa s nimi odrhol zvetraný skalný blok...
Z turistického hľadiska má Batizovská dolina ešte jednu zváštnosť - práve z nej totiž vedie jedna z dvoch bežne využívaných ciest na Gerlachovský štít - Batizovská próba. Táto cesta bola prvýkrát vylezená v roku 1875, v roku 1880 boli cesta cez Batizovskú próbu zabezpečená umelými pomôckami. Najmä v spodnej časti je táto cesta pomerne exponovaná, vedie kolmou, hladkou stienkou, zabezpečenou umelými pomôckami, ktorá vyššie pokračuje tzv. Batizovským žľabom. Cesta je prístupná len v sprievode horských vodcov, bežne sa skôr používa na zostup z Gerlachu.
Územie Batizovskej doliny je od roku 1991 národnou prírodnou rezerváciou na rozlohe 523 hektárov. Tvorí oázu jednej z posledných takmer nedotknutých tatranských dolín so vzácnou flórou, faunou, hydrologickými a geomorfologickými zvláštnosťami. Je súčasťou Tatranského národného parku.
BEDEKER
Prístup: Dolná časť Batizovskej doliny je prístupná priečne prechádzajúcim červeno značeným chodníkom Tatranskej magistrály. Úsek sa začína na Popradskom plese (1 500 m), vedie cez Sedlo pod Ostrvou (1 966 m, 1 h), obchádza masív Klina, traverzuje výbežky Končistej a vchádza do samotnej doliny. Ponúkajú sa pekné pohľady a odpočinom pri Batizovskom plese (1 884 m, 2 a 1/2 h). Chodník ďalej traverzuje výbežky masívu Gerlachu až ku horskému hotelu Sliezsky dom (1 670 m, 3 a 1/2 h), ktorý už stojí vo Velickej doline. Od hotela sa ponúka zeleno značený zostup do Tatranskej Polianky (1 005 m, 5 h), alebo z nej odbočka žltej značky do Starého Smokovca (1 010 m, 5 a 1/4 h).
Zaujímavosti okolia: Gerlachovský štít (2 654 m), Velická dolina, Poľský hrebeň (2 200 m), Východná Vysoká (2 429 m), Bielovodská dolina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
