riadiť z Pittsburghu. Na jeho miesto prichádza spoza veľkej mláky nový muž - Christopher J. Navetta.
John H. Goodish sa narodil vo farmárskom mestečku Greensboro v štáte Pensylvánia v USA. Jeho otec začínal ako baník v uhoľných baniach, podobne ako obaja jeho dedovia. Bane sa neskôr stali súčasťou U. S. Steelu, a tak je história jeho rodiny spojená aj s históriou podniku. Pracovne pôsobil vo viacerých európskych krajinách, ale napríklad aj v Číne.
J. H. Goodish do Košíc prišiel aj so svojou manželkou Catherine, ktorá ho sprevádzala na spoločenských udalostiach v meste, ale stretli sme ich aj spoločne hrať tenis. Všetky tri jeho deti sú už dospelé, a tak syn Jonathan a dcéry Emily a Amanda ostali doma v Spojených štátoch amerických.
Po príchode na Slovensko ho zaujalo, že sa u nás vedie rodinný život. Pohľad na spoločné rodinné nákupy, na prechádzky rodičov a detí ho prekvapil. Na druhej strane ho trochu prekvapilo to, ako formálne sa správajú Slováci, keď ide o obchodné rokovanie alebo trebárs aj o spoločenskú udalosť.
Ako nám pred dvomi rokmi prezradil, neznáša nakupovanie a pravdou veru je, že sme ho v obchode nestretli. Košičania ho väčšinou videli v oblekoch a kravate, ale sám sa najlepšie cíti v rifliach. Dovolenkuje najradšej na Havajských ostrovoch, má rád miesta, kde je teplo.
Pred odchodom z Košíc sme ho poprosili o krátke obhliadnutie sa na dva uplynulé roky. Aké rady do života dáte svojmu nástupcovi, čoho sa bude musieť vyvarovať?
- Upozornenia, či varovania mu nebudem dávať. Budem ho informovať o tom, ako to tu beží kultúrne, spoločensky. Veľmi dôležité bude odovzdať mu určité kľúčové informácie o vláde a o ľuďoch, ktorých bude pri svojej práci potrebovať. Bude musieť detailne spoznať históriu jednotlivých zmlúv, pretože veľa súčasných rozhodnutí je úzko spätých s ich obsahom. Bude musieť pochopiť aj otázky týkajúce sa Európskej únie, na ktoré treba nahliadať z viacerých uhlov. Často veci, ktoré sa udejú v USA, majú vplyv na rozhodnutia EÚ a na druhej strane naše lokálne rozhodnutia môžu vyvolať reakciu únie. Problémy neočakávam, s prípadmi, ako bol posledný s platbami za elektrickú energiu, budeme naďalej bojovať. Sú to veci, s ktorými sa však môžeme stretnúť aj u nás v USA. Naďalej budeme bojovať proti korupcii a to aj na úrovni spoločenskej, pretože zasahuje do životov nás všetkých.
Keď sme pri tej korupcii, premiér Dzurinda sa nedávno vyjadril o vašom vystúpení na nejakom stretnutí investorov. Mali ste podľa jeho slov vyhlásiť, že vy osobne ste sa počas svojho pôsobenia na Slovensku sám nestretol s korupciou na úrovni verejnej správy...
- Nechcel by som komentovať toto vyjadrenie, ja som ho v médiách nepostrehol a neviem, o ktorý míting by malo ísť. Keď však hovoríme o korupcii, spomeniem krádež v našom podniku. Sami sme urobili šetrenie, ľudia do nej zainteresovaní podpísali určité priznania a napriek tomu ku skutočnému obvineniu justíciou nedošlo. Donedávna som sedel v dozornej rade VSŽ ale aj počas samotnej praxe v USSK som často videl rozhodnutia o súdnych sporoch, kde sme v týchto verdiktoch súdu nevedeli nájsť žiadnu logiku. O korupcii svedčia aj nedávne prípady, keď boli obvinení dokonca právnici, alebo keď museli byť odňaté právomoci dvom sudcom kvôli alkoholu či úplatkom. Tým pádom tvrdenia, že na Slovensku korupcia nie je, by boli odvážne. S pánom Dzurindom som hovoril o tom, že USSK má 16 tisíc zamestnancov. Kvôli porušeniu etických princípov sme sa museli s niekoľkými jednotlivcami rozlúčiť, čo je teda len malý zlomok z tohto počtu. Na našu horúcu linku si už zvykli telefonovať samotní zamestnanci, ktorí nás upozorňujú na prípadné nekalé záležitosti. Po vyjasnení podmienok sa podstatne zlepšila spolupráca aj s našimi obchodnými partnermi. Najdôležitejšie v boji proti korupcii je však zlepšiť právny systém v spoločnosti.
Pred príchodom do Košíc ste mali len rámcový obraz o Slovensku. Čo vás najviac prekvapilo, či zaskočilo?
- Netušil som, aké ťažké je zbaviť sa byrokracie. Myslím, že tu sme mohli urobiť viac. Nepodarilo sa nám zredukovať objem papierovačiek, cez ktoré sa musíme prehrýzť, ak chceme niečo urobiť. Toto bude treba odbúrať. Pri samotnom manažovaní sme mali len málo problémov, rovnako tak pri adaptovaní sa na vaše spoločenské pomery. Prvých šesť mesiacov po transakcii bola vo verejnosti obava z toho, či dodržíme svoje sľuby. Teraz naši zamestnanci vedia, že to, čo povieme, aj platí. Takisto nás vníma aj celé mesto. Napríklad hokejový klub sa teraz nachádza v tak dobrej finančnej situácii, v akej ešte nebol. Rozšíril sa rad sponzorov...
Ako sa adaptovali po príchode na Slovensko na nové prostredie rodiny manažérov, teda deti a manželky?
- Decká sa prispôsobia rýchlo a dobre. Vybehnú von, hrajú sa a najmenší drobci sa takto najrýchlejšie naučili aj po slovensky. Staršie deti ako sedem, osem rokov to už mali horšie, lebo nechali v USA kamarátov. Ale aj oni si už zvykli. Dokonca, keď idú domov do štátov, už sa tešia na návrat na Slovensko.
Čo manželky?
- Tie to mali asi najťažšie. Mnohé z nich v USA pracovali. To obdobie prispôsobovania bolo pre ne asi najťažšie. Teraz je len málo z nich zamestnaných, podstatne sa im zúžil okruh priateľov a známych. Niektoré z manželiek vyučujú angličtinu na vašich školách, iné sa učia slovensky, vytvorili si nový okruh záujmov ale aj priateľov. Pre manažérov sa toho veľa nezmenilo, majú pracovné povinnosti podobné ako doma a spolupracujú s ľuďmi, ktorých poznajú.
USSK sa za vašej éry venoval viacerým oblastiam, ktoré finančne podporoval. Vy sám sa hádam najviac zaujímate o problém detí z detských domovov, teraz vás zaujala napríklad téma medzinárodných adopcií. Možno hľadať za týmto vašim záujmom aj osobný motív, napríklad snahu adoptovať si sám dieťatko z domova, trebárs na Slovensku?
V mojom veku? Mám 54 rokov.
Najlepší vek...
- (smiech) Odchoval som tri deti, mne už to stačí. Máme však priateľov a známych, ktorí nemôžu mať deti, alebo by si chceli osvojiť ďalšie popri svojej rodine. Ľudia v USA sa stavajú pozitívne k pomoci opusteným deťom, veľa Američanov tieto deti podporuje a adopcie sú jednou z ciest, ako problém opustených detí riešiť. Mojím osobným snom je však mať vnúčatá, pozvať ich ku sebe domov, zhýčkať ich a vrátiť späť rodičom.
Spomínate rodinu, kde strávite Vianoce? Vlani ste si v takýto čas darovali traktor pre svoju farmu, tohto roku ste si darovali hospodársku budovu na farme...
- Budem v Pensylvánii, Vianoce strávim v rodinnom kruhu. Môj otec má už 88 rokov a sestra s manželom práve tohto roku išli do dôchodku, takže sme si naplánovali spoločné Vianoce. Po Vianociach sa však do Košíc ešte na čas vrátim...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
