pre prevádzku na tratiach elektrifikovaných systémom striedavého prúdu a napätím 25 V/50 Hz. Písmená v označení radu vyjadrovali v ZSSR pôvod vozidla, tentoraz ČS - "čechoslovackij".
Lokomotívy sa od svojich predchodcov líšili nielen vzhľadom, ale aj usporiadaním elektrickej a mechanickej časti. Práve mechanická časť vybavená trojnápravovými podvozkami vynikala množstvom noviniek, ktoré robili dobrú reklamu československým strojom. Za zmienku stojí moderné bezrozsochové vedenie dvojkolies a netradične riešený prenos ťažných síl. Trakčné motory sa nachádzali v ráme podvozku a ich výkon sa prenášal na hnacie dvojkolesie spojkami Škoda. V elektrickej časti princíp činnosti spočíval v tom, že striedavý prúd sa najprv transformoval na napätie asi do 100 V a následne sa usmerňoval v kremíkových usmerňovačoch. Týmto spôsobom usmernený prúd sa privádzal k trakčným motorom, ktoré boli rovnomerne sériovo zapojené. S lokomotívami sa pôvodne počítalo v rýchlikovej doprave, preto jedna z hlavných podmienok konštrukcie vyznela v prospech najvyššej povolenej rýchlosti - až 180 km/h. Celková hmotnosť mala predstavovať 123 t (plus-mínus 3 percentá), ale v skutočnosti to bolo o niečo viac - 131 ton. Užívateľ sa preto rozhodol znížiť najvyššiu povolenú rýchlosť na 100 km/h.
Lokomotívy radu ČS sa považujú za prvý stupeň, ktorý sa stal vzorom pre ďalšie série lokomotív Škoda určených pre vysoké rýchlosti. Zásluhou svojej vzhľadovej príťažlivosti i nekonvenčnej konštrukcie sa stali námetom pre niekoľko druhov modelov - od menej náročných papierových, po precíznejšie, továrensky vyrábané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
