veľmi nepríjemná hra nervov (ktosi tomu tiež hovorí "skúška života"). Každému je už zrejme jasné, že tu sa končí zábava, a že by sme mali pozbierať všetku vážnosť, čo v nás drieme, a začať sa kvalitne pripravovať na vysokú školu.

Isteže to nie je ľahké, dostať sa na vysnívanú školu, a možno je to o to ťažšie, že väčšina stredoškolákov svoj cieľ do poslednej chvíle nepozná. A keď sa už napokon rozhodnú, tŕpnu potom až do prijímačok, či ich zoberú. Mnoho z nás nedôveruje svojim schopnostiam, a preto sa snažia "poistiť" tým, že sa prihlásia na doučovanie. Že to vaši rodičia nechápu? Ani sa im nemusíme čudovať. Za ich éry nič také nebolo, všetci študenti mali v podstate rovnakú šancu dostať sa na výšku, neexistovali (aspoň nie v takom rozsahu, ako je dnes) korupcia, obrovská rivalita a konkurencia, neboli také hlboké spoločenské rozdiely, jednoducho staré zlaté časy... No za posledné roky sa tu rozbehol pekný biznis, z ktorého vyplýva aj dnešný tlak: "Čo, ty ešte nechodíš na doučovanie? To sa teda asi ťažko dostaneš, veď všetci niekam chodia..." Či už sa jedná o jazyky, matematiku, kreslenie, alebo počítače, nebojte sa, niekto "šikovný" už na vaše túžby vopred myslel, a má svoje "páky" na to, aby z vás vytiahol sumu za splnenie ťažko splniteľného sna. Fantáziu, či malý prejav psychologického myslenia, nemožno uprieť týmto "podnikateľom", ktorí vám do pozvánok na verejné prípravy na VŠ, nezabudnú priložiť (spolu so šekom) ukážky z testov na prijímacie pohovory. Jedná sa samozrejme o príklady, ktoré vy, ani v najväčšom úsilí, nedokážete rozlúštiť, a teda vás takýmto psychickým vydieraním na prípravný kurz predsa len dostanú. Poďme si uviesť čísla. Ak sa chystáte na Právnickú fakultu, súkromné doučovanie vás bude stáť okolo 200 - 400 Sk na hodinu, závisí to od šťastia. Budúci medici sú na tom podobne, ale tiež majú možnosť prihlásiť sa na niekoľko mesačný intenzívny kurz, za ktorý zaplatia 4100 Sk. 30-týždňový kurz kreslenia vás bude stáť 1500 Sk. Ekonómov stojí pripravný kurz 3900 Sk. Na domáce doučovanie sa vyzbrojte minimálne troma stokorunáčkami. V každom prípade, dajte si poradiť od starších kamarátov, oni vás určite odporučia na ľudí, ktorí z vás nebudú iba ťahať peniaze, ale vás správne zamerajú. Na druhej strane nezabúdajte, že ani najlepší profesor vo svojom obore, vám vedomosti do hlavy "nenaleje". A čo na doučovanie hovoria stredoškolský profesori? Takmer všetci sú si istí, že vedia na prijímačky pripraviť dokonale. Veď predsa gymnázium má byť vstupnou bránou na Vysokú školu a samozrejme svojich študentov univerzálne pripraviť na všetky druhy vysokých škôl. Formálne to tak je. Ale platí to aj v skutočnosti? Môžeme byť stopercentní v tom, čo potrebujeme pre ďalšie štúdium, ak sa večne musíme zaoberať predmetmi, ktoré sú pre nás "zbytočné"? Zdá sa, že niektoré stredné školy tento problém už pochopili a čiastočne aj vyriešili (ako napríklad Gymnázium Šrobárová), a preto si ich študenti môžu už v predstihu vybrať svoje zameranie, či už na prírodné vedy, humanitné vedy, atď. Ukázalo sa, že práve žiaci z takýchto "vyspelejších" škôl, majú lepšie uplatnenie na prijímacích pohovoroch. Tak či onak, je to už teraz jedine na nás, a teda to, čo nám nedala stredná škola, si musíme vyhľadať sami.

Pre lepšiu predstavivosť, pripájame anketu, v ktorej sme sa snažili zistiť postoj budúcich maturantov k doučovaniam. Tak teda: "Prihlásili ste sa na doučovanie?"

Lenka, Gymnázium Poštová:

"Chcela by som sa dostať na medicínu, takže pre mňa je doučovanie nevyhnutné. Chodím ku jednej maminej známej; tá mi väčšinou povie, čo sa mám naučiť, potom mi dá test, pýta sa ma čomu nerozumiem... Je toho strašne veľa a neviem či to zvládnem. Za hodinu jej dávam 100 Sk, to je ešte dobrá cena, viem že väčšinou pýtajú oveľa, oveľa viac."

Lucia, Gymnázium M. R. Štefánika:

"Na doučovanie zatiaľ nechodím. Dám si prihlášku do Prešova, asi na niečo s jazykmi, keďže chodím do bilingválnej triedy. Možno sa prihlásim na angličtinu, no fakt ešte nie som rozhodnutá. Možno si v poslednej chvíli všetko rozmyslím a prihlásim sa na herectvo do Bratislavy... Keď to je také ťažké rozhodovanie, my o tých školách veľa nevieme, akurát čo si prečítame v tej informačnej knižke o VŠ."

Martin, SPŠ elekrotechnická:

" Na doučovanie nechodím. Chcem ísť na informatiku do Košíc, myslím že by som sa tam mal dostať, lebo ma počítače bavia. A keď nie, tak skončím niekde na Stavebnej fakulte alebo na "bani"..."

Zuzka, Gymnázium Trebišovská:

" Chodím na doučovanie, lebo by som sa chcela dostať na dizajn. Vychodila som umeleckú školu, ale zdá sa mi že to nestačí, a že musím veľmi často kresliť. Ale nie je to také klasické doučovanie, ako napríklad keď ideš na právo, a hustia do teba milión informácií. My si tam proste len tak kreslíme, a učiteľ stále príde a povie kde máme chyby. Učíme sa vlastne sami, chodíme tam preto, aby sme doma pred telkou nezleniveli a aby sme boli stále nútení robiť. Veď keď vedľa teba niekto kreslí, ako divý, tak sa predsa nechceš nechať zahanbiť. A poznáš svoju konkurenciu, vieš na čom si."

Peťa, Gymnázium Trebišovská:

" Chodím sa doučovať matiku, lebo viem že na príjimačkách na ekonomickú je matika dosť ťažká. A ešte chodím na angličtinu do jazykovej školy do mesta. Neviem prečo som si vybrala ekonomickú... Asi preto, že v ničom až tak nevynikám, a hovorí sa, že ten kto nevie kam má ísť na "výšku", tak určite pôjde na ekonomickú..."