povhadzovali, boli vyhrávajúce. Pokiaľ ide o aktérov, pre väčšinu platí zlaté olympijské - zúčastnili sa a dovidenia v horších časoch. Menšine, ktorá zvíťazila a drží v ruke mandáty, sa potom patrí zavolať na slávu.
Výsledok komunáliek môžeme skúmať z dvoch pohľadov. Ten prvý je štatistický - a teda v súčasnej fáze úplne bezpredmetný. Špecifikom týchto volieb totiž je, že z republikového zoznamu víťazných primátorov a koalícií nevyčítate nič. Respektíve veľmi málo. Zverejnený počet mandátov získaných stranami samostatne je k ničomu, pokiaľ nepoznáme, koľko kresiel získali partaje v koalíciách. Preto aj prejavené pocity spokojnosti či nespokojnosti, ktoré odozneli z úst lídrov včera, sa ešte môžu výrazne modifikovať. Napríklad pred štyrmi rokmi prvé agentúry hlásili "dramatický prepad" HZDS a po zrátaní všetkého sa napokon potvrdilo, že hnutie sa v komunálkach celkom úspešne hojilo za stratu moci vo voľbách parlamentných.
Teraz je prvý obraz o to horší, že naprieč Slovenskom povznikala masa abnormálnych koalícií, ktoré zneprehľadňujú konečné odhady. Nevieme napríklad, koľko je v makrošpagete HZDS-SMER-ANO-SDĽ-SDA-SNS (čo je iba náhodne vytiahnutý exponát) zástupcov HZDS, zástupcov Smeru a pod. Rovnako nezmyselných, politicky pokrútených hybridov nájdete krížom-krážom krajmi a okresmi neúrekom.
Ale keby sme už aj poznali pomery síl v takýchto monštrách, zásadná otázka znie: Koľko voličov HZDS (ANO, SNS, atď.) neprišlo k urnám len preto, lebo nedokázali "prežrieť" partnerstvá, ktoré ich miláčikovia uzavreli? Koľko voličov, najmä vo väčších mestách, zostalo doma, lebo sa im z nestráviteľných párov pomútil rozum? Je zrejmé, že bezcharakterné koaličné konfigurácie ovplyvnili POLITICKÝ výsledok volieb. A citeľne zasiahli aj do účasti na hlasovaní.
Spokojný s účinkovaním SDKÚ je Dzurinda, ešte spokojnejší je so ziskom KDH podpredseda Minárik. HZDS sa tiež bije po ramenách. V ódach na radosť nezaostávajú ani v SMK a ANO, Smer "nie je nespokojný". A po plafón vyskakuje SDĽ, ktorá v predsmrtnej agónii uhrala dvoch primátorov krajských miest a iba samostatne viac ako tisíc zastupiteľov. Treba si to zapamätať, lebo najmä u SDKÚ, Smer-u a HZDS môže ešte byť koncovka plná prekvapení.
Tie číhajú aj z prostredia stále sa rozširujúcej enklávy tzv. nezávislých. Paušálne sa ich hojnejší výskyt v komunálnej sfére víta, keďže politicky korektné klišé hovorí, že vytvárajú protiváhu straníckym kandidátom a straníckym záujmom. Špeciálne na Slovensku však treba pripomenúť, že "nezávislý" je častokrát synonymom "exKSS", alebo núdzovým útočiskom v situácii, keď už bol dotyčný vykopnutý z troch-štyroch strán.
Pohľad druhý, neštatistický, je vyhodnotenie politicky nosnejších súbojov, v ktorých ide o primátorské resp. zastupiteľské posty väčších miest. Predovšetkým hlavného; a v Bratislave, dva mesiace po famóznom úspechu v parlamentných voľbách, utrpelo SDKÚ najväčšie fiasko svojej histórie. Potupná porážka umelo a zbytočne nasadeného profesora Sterna, rozdielom 40 tisíc hlasov, je výstrahou Dzurindovi, že v tejto krajine nerástli stromy do neba ani Mečiarovi. Ďurkovského primátorstvo je zároveň hviezdnym úspechom KDH, ktoré už teraz môže pokladať účty s SDKÚ za vybavené.
Stratégia "sme najsilnejší, v baštách postavíme všade vlastného", nevyšla SDKÚ ani v Košiciach. Pásztor nemal šancu proti Trebuľovi, rozdiel je dramatický a pointa v tom, že keby sa dohodli na kompromisnom kandidátovi, ktorého KDH navrhovalo, tak by súčasného primátora dostali. Pribudli by totiž hlasy tých, ktorých šarvátkou a nedohodou od hlasovania celkom odradili. Nebolo ich málo, o čom svedčí košická účasť...
Totálne fiasko si ale pravica rezervovala na Prešov. U "koňarov" neplatí žiadne keby (prišli by voliči, neprišli), stačia čísla: Outsider z SDĽ našiel zlato v kope hnoja a mesto mu spadlo do rúk zadarmo. Tu i tam hrozia prevádzkové poruchy, keďže zastupiteľstvá Košíc i Prešova sú úplne inofarebné, ako primátori.
Prvé hlasy a ohlasy spontánne nariekajú nad päťdesiatpercentnou účasťou v celoslovenskom meradle, ktorá je údajne nízka. Nie je to pravda, je v európskom komunálnom porovnaní veľmi slušne nadpriemerná. Musíme sa skrátka pomaly zmierovať so skutočnosťou, že politika proste každého nevzrušuje. Z priemeru vybočuje výnimočne nízka návštevnosť týchto volieb v Bratislave a Košiciach, čo však len podčiarkuje istú socio-mentálnu odtrhnutosť dvoch metropol od zvyšku územia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
